Zdroj: ©Shutterstock

Ľudia sa podelili o mrazivé prípady, keď im vlastná intuícia zachránila krk

Keď máš pocit, že niečo nie je v poriadku, väčšinou nie je.

8. Stalo sa to pár rokov dozadu. Bol som na výške v Bruseli a každé ráno som chodil do školy tým istým vlakom. Jedno ráno som pred odchodom zrazu cítil akýsi zvláštny pocit v bruchu. Berme do úvahy, že trpím Crohnovou chorobou a bolesť brucha nie je u mňa nič nezvyčajné, ale toto bolo iné.

Za normálnych okolností by som si povedal, že to bude fajn (ako to pri tejto chorobe robím často), ale v ten deň som sa rozhodol počúvnuť. Bol to jediný deň toho roka, čo som vymeškal vyučovanie… a presne v ten deň teroristi zaútočili na vlak, v ktorom by som inak bol sedel.

9. Kráčala som nočnou ulicou a zrazu ma prepadol pocit, že by som si mobil a peňaženku mala dať radšej do vrecka. Ani nie 20 sekúnd nato ma okradli. Chalan mi vytrhol kabelku a ušiel. Našťastie v nej bola len antikoncepcia a krabičkový džús.

Ľudia sa podelili o mrazivé prípady, keď im vlastná intuícia zachránila krk
Shutterstock

10. S otcom sme sedeli v aute v horskom priesmyku uprostred nekonečnej dopravnej kolóny. Začalo pršať. Neviem čo, ale niečo mi hovorilo, že by sme tu skrátka byť nemali. Povedal som to otcovi – najprv sa čudoval, no keď som naliehal, napokon sme vystúpili a išli sme sa schovať do neďalekého stánku s čajom.

Bum. Boli sme preč len pár sekúnd, keď sme začuli hluk, otočili sa a naše auto nikde. Na jeho mieste stál obrovský balvan. Balvan o veľkosti menšieho rodinného domu. Od toho dňa je Nezvratný osud môj najneobľúbenejší film.

Odporúčame prečítať:

Komička Simona porodila. Dcérke dali takéto nezvyčajné meno

11. Kráčal som k holičovi, keď mi zrazu tichý hlások v hlave začal našepkávať, že tu niečo nie je v poriadku. Chcel som ho ignorovať, no s každým ďalším krokom naberal na intenzite, tak som sa na to napokon vykašľal a išiel si do obchodu kúpiť niečo pod zub. Vyšiel som z obchodu a čo nevidím – pred holičstvom stoja policajné autá a záchranka. Len pár minút dozadu tam došlo k vražde. A mohol som to byť ja.

12. Ako malý som sa zvykol hrávať v lese za domom. Jedného dňa som si tam staval pevnosť, no prepadol ma zvláštny pocit, tak som si pobalil veci a pobral som sa domov. Na druhý deň mi kamarát cestou do školy povedal, že s rodinou videli do lesa vbehnúť pumu. Asi sto metrov odtiaľ, kde som sa hral. A zhruba v tom čase, keď som tam v ten deň bol.

Ľudia sa podelili o mrazivé prípady, keď im vlastná intuícia zachránila krk
Shutterstock

Tagy:

Michaela Molnárová
Som také ukecané malé pivo, ktoré miluje zvieratká a za trojuholník vegánskej pizze by ťa pokojne aj prešlo traktorom. Neriskuj. Na EMEFKA tvorím už nejaký ten piatok, preto v mojom portfóliu nájdeš naozaj všeličo. Mojou špecialitkou sú vzťahové záležitosti, mužsko-ženské peripetie a ľudské príbehy, ale pred nejakým tým internetovým virálom tiež nebudem utekať
Najčítanejšie
Podobné