Život je náročný. Každý má svoje problémy, a preto by každý nepochybne benefitoval z návštevy psychológa, no nie vždy je to v našich možnostiach. Preto ti dnes prinášame tento článok. Ľudia na Reddite sa podelili o výroky svojich psychológov, ktoré im obrátili život o 180 stupňov. A ktovie. Možno urobia niečo podobné aj s tým tvojím.
1. „Keď ostatným nepovieš, čo presne od nich očakávaš, tak sa vlastne pripravuješ na budúce sklamania.“ Neznamená to, že máš mať od všetkých nulové očakávania, aby ťa mohli v budúcnosti len príjemne prekvapiť. Človek si len musí uvedomiť, že ľudia okolo neho nevedia čítať myšlienky.
2. „V živote každého rodiča nastane moment, keď sa musí preradiť z pozície manažéra na pozíciu poradcu.“ Keď som to konečne vstrebal, vzťah s mojím synom sa diametrálne zmenil.
3. Pamätám si, ako mi moja terapeutka povedala, že nemusím vyriešiť všetko naraz. Len musím niekde začať. Veľa ľudí sa ženie za dokonalosťou (vrátane mňa) a zabúda, že aj malé krôčiky sú posunom vpred. Desať malých krokov je totiž viac ako jeden veľký, ktorý nespravíš, lebo ho zo strachu odsúvaš na dobu neurčitú.
4. „Potreba prejesť sa zvyčajne trvá sedem minút.“ Dvadsať rokov som trpela poruchou príjmu potravy. Potreba prejesť sa na mňa zvyčajne prišla v tom istom čase – každý večer zhruba o pol desiatej. Tak som si kúpila knižku sudoku a začala ju lúštiť vždy, keď to na mňa prišlo. Už sú to takmer dva roky, čo som sa neprejedla.
5. „Snažíš sa všetkým vyhovieť, no nespadáš do kategórie všetci aj ty? Kedy príde rad na teba?“
6. Je veľký rozdiel medzi „už viac nechcem žiť“ a „už viac nechcem žiť takto“. Keď mi to povedala, prišlo mi to ako blbosť, no čím dlhšie som nad tým premýšľala, tým viac to dávalo zmysel. Už sú to roky a verím, že práve ona je jedným z dôvodov, prečo som ešte stále tu.
7. Vždy som mala potrebu všetkým pomáhať. Aj na úkor môjho voľného času, spokojnosti a duševnej pohody. Raz mi moja psychologička povedala: „Snažíš sa všetkým pomôcť, lebo tebe nikdy nikto nepomohol, a ty skrátka len nechceš, aby ostatní cítili rovnakú bolesť, ako si cítila ty.“ Vyrazilo mi to dych.
8. „To dieťa, ktorému nikdy nikto nepomohol, na ktorom nikdy nikomu nezáležalo, stále čaká. Nie na svojich rodičov, ale na teba. Lebo teraz si jeho rodičom ty. Budeš ho naďalej ignorovať, neľúbiť, nevážiť si, že ho máš tak, ako to robili oni? Je na tebe, či bude žiť v láske, alebo v smútku. Tvoji rodičia sa naňho vykašľali, vykašleš sa naňho aj ty?“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
