Pracovné pohovory sú naprd a každý, kto už na jednom bol, nám dá nepochybne za pravdu. Personalisti sa pýtajú absurdné otázky a človek nevie, ako na ne odpovedať, aby dostal prácu, no zachoval si aspoň akú-takú integritu. Prečo odchádzate z bývalého zamestnania? Prečo chcete pracovať práve u nás?
Lenže to je bežná prax. Otázky, o ktoré sa nedávno podelili ľudia na Reddite, sú však všetko, len nie bežné. Sú bizarné, hlúpe a nanajvýš nevhodné. No veď, presvedčte sa sami.
1. „Hej, nie si ty ten chlapík, čo mi visí tisícku?“ V miestnosti ostalo hrobové ticho, potom sa chalan – pravdepodobne manažér – schuti zasmial. Mne to vtipné neprišlo.
2. „Zvažoval si niekedy pohlavný styk so zvieraťom?“ Bol som napojený na detektor lži, čo ma stresovalo samo osebe, a táto otázka to celé zaklincovala.
3. „Nevadilo by vám chodiť bez trička?“ Malé súkromné kasíno, ktoré pravidelne hostilo vymyslené charitatívne akcie, aby od ľudí vymámili peniaze. Ja som sa hlásila na pozíciu krupiérky a inzerát určite nespomínal, že by som mala hosťom ukazovať kozy. Personalistka sa ma opýtala, či by mi nevadilo chodiť hore bez a v putách, ako mužský personál. No to teda vadilo, moja.
4. „Keby sme vás preložili do iného štátu, boli by ste ochotná rozviesť sa so svojím manželom a ísť?“ Ospravedlňte ma za netaktnosť, ale čo je toto, k*rva, za otázku?! Okrem toho, bavíme sa o pomerne malej reklamnej agentúre, ktorá má dokopy asi dvoch medzinárodných klientov. Prácu som nevzala, aj keď ma chceli, takže mi nasledujúci týždeň vyvolávali každé dve hodiny. Určite to bola prosperujúca firma.
5. „Nepriťahujú vás neplnoleté dievčatá, však?“ Bol to pohovor na pozíciu údržbára na súkromnej strednej škole. Všetko išlo hladko, myslel som si, že sa im páčim, a potom prišla táto perlička. Asi som sa zatváril veľmi prekvapene, keďže sa personalista začal ospravedlňovať a vysvetlil mi, prečo sa to pýta.
Bývalý údržbár bol sexuálny deviant, obťažoval mladé študentky. Chápem, že sa chceli poistiť, ale… naozaj si myslia, že keby som bol pedofil, tak rovno vybalím všetky karty na stôl?!
6. „Ktorú učiteľku ste neznášali a prečo?“ Išiel som cestou úprimnosti. Povedal som, že som sa s jednou profesorkou nezhodol na knihe – bola to jej obľúbená, mne sa nepáčila – a ona mi odvtedy strhávala body na každom teste. Žena sa na mňa skúmavo pozrela, potom zvraštila čelo a prehlásila: „To je veľmi neprofesionálne… nemať rád učiteľku. Očividne vám slovo úcta nič nehovorí.“
7. „Viete plávať?“ zahlásil personalista ešte vo dverách. Povedal som, že neviem. Rozlúčil sa, povedal, že ho tešilo, a odišiel. Dobre, chápal by som, ak by som chcel byť plavčíkom alebo inštruktorom plávania, asi by sa mi zišlo, nech sa neutopím… ale ja som chcel byť softvérovým technikom.
8. „Veríte na Yetiho?“ Vznikla z toho celkom zaujímavá debata, ale aj tak je to to najdivnejšie, čo sa ma kedy kto na pohovore opýtal.
9. „Prečo si myslíte, že si zaslúžite túto pozíciu, keď ste nechodili na tú a tú univerzitu?“ Bol to kolosálny kretén, ktorému sa zhodou okolností podarilo vyštudovať jednu z najprestížnejších vysokých škôl na svete. Potom teatrálne roztrhal môj životopis, pľasol si po čele a zahlásil: „Mal som si s ním radšej vytrieť r*ť.“
10. „Keby ste boli Superman, čo by bol váš kryptonit?“ Bol som zaskočený a odpovedal, že keby som bol Superman, môj kryptonit by bol pravdepodobne… nuž, kryptonit. Nebola to správna odpoveď.
11. „Nechcete si dať zmenšiť prsia? Mohli by rozptyľovať pacientov.“ Mám veľké prsia, priznávam, ale chcela som pracovať v nemocnici, nemala som na sebe nič vyzývavé a dodnes to považujem za veľmi nemiestnu otázku. Povedala som nie. Tú prácu mi, samozrejme, nedali – vraj som veľmi neskúsená.
12. „Počuj, nemám nič proti tomu zamestnávať mladé čajky, ale fakt si nemôžem dovoliť platiť im materskú. Takže, plánuješ, že ta niekto v blízkej dobe nabúcha alebo nie?“ Do úst mi vybehli zvratky a o sekundu nato som už trieskala dverami zvonka.
13. „Čo robí váš otec?“ Mal som 24, práve som skončil školu. Som si istý, že chcel zistiť, ako málo mi môže zaplatiť, aby som to zobral.
14. „Aké je vaše spirituálne zvieratko?“ V tej rýchlosti mi napadol len medveď, lebo čo je lepšie ako pol roka hibernovať, že? Bola to pravdepodobne tá najstupídnejšia odpoveď, akú som mohla dať, ale nakoniec ma aj tak zobrali. A bolo to super. Zo šéfa, čo sa pýtal na spirituálne zvieratko, sa vykľul jeden z najvtipnejších ľudí, akých poznám.
