Už si niekedy doplatil na vlastnú dôverčivosť? Títo ľudia áno. Na sociálnej sieti Reddit sa nedávno podelili o tie najhlúpejšie lži, ktorým kedy uverili, a to navzdory tomu, že sú už na prvý pohľad úplne absurdné. Poďme si zopár z nich prečítať.
1. Na usporiadanie detskej oslavy potrebuješ povolenie od mesta – preto som si k sebe na narodeniny nemohla zavolať dvadsať kamarátok. Za celé detstvo som nemala jedinú narodeninovú oslavu a vôbec mi to neprišlo divné. Na určitú oblasť pripadá len určitý počet povolení a mne sa skrátka nikdy žiadne neušlo.
2. Keď som bol malý, naši mali hlboko do vrecka a o nejakých domových opravách nemohla byť reč. Raz sa nám začala vydúvať omietka na strope. Tatko mi povedal, že tam vojaci počas druhej svetovej vojny skryli bombu a teraz sa chystá vybuchnúť. Zožral som mu to aj s navijakom a celé roky čakal, kedy ma roztrhá na márne kúsky.
3. V určitej fáze začali otcovi liezť moje detské rozprávky na mozog, tak si vymyslel, že Power Rangers aj dinosaurus Barney zomreli pri autonehode a vysielanie skončilo. Trvalo mi až zahanbujúco dlho, kým som si uvedomil pravdu.
4. „Keď sa tvárou priblížiš k mikrovlnke, vybuchne.“ Ako dieťa som si zvykol nacapiť tvár rovno na sklo a sledovať, ako sa jedlo vo vnútri otáča dookola. Kvôli tomu bolo sklo vždy docapkané a mamu išlo rozdrapiť od jedu, takže…
5. Mala som päť, keď sa náš rodinný havino pobral na onen svet. Nevedela som to predýchať, no mama mi povedala: „To nevadí, že zomrel. Za sedem rokov sa narodí opäť. Každý pes to tak robí.“ Sedem rokov som čakala, kým sa budeme môcť spolu zase hrať.
6. Raz ma sesternica asi na hodinu presvedčila, že jej mama vyhrala v lotérii. Doteraz si spomínam na ten pocit trpkého sklamania, keď som zistil, že zo mňa nie je milionár, a to už je to dobrých dvadsať rokov.
7. „To zistíš, keď budeš starší.“ Neviem, o koľko starší ešte mám byť, ale už mám po tridsiatke a stále netuším, čo vlastne robím.
8. Celý život som žila v domnienke, že dom mojich rodičov postavili piadimužíci – len preto, že povala má dosť nízky strop. Áno, tí robotníci boli o čosi nižší, ako je bežné, no neboli to žiadni trpaslíci zo Snehulienky (a presne tak som si ich predstavovala). Každý, komu som to kedy povedala, ma vysmial.
9. „To je spoločný účet, ktorý sme si zo srandy založili s kamošmi. Sám naň nechodím,“ povedal mi môj (teraz už) exfrajer, keď som našla jeho profil na Tinderi. Napriek tomu, že tam boli výhradne jeho fotky, som mu to – ani sama neviem prečo – zožrala. Na moje veľké prekvapenie to napokon nebol spoločný účet… Kto by to bol povedal.
10. Jedno ráno sme sa s bratom zobudili a našli v klietke našich škrečkov (dva samčeky) vajce. Slepačie vajce. Rodičia nás presvedčili, že škrečky znášajú vajcia, a napriek tomu, že to vajce bolo reálne väčšie ako celý škrečok, sme k tomu s bratom nemali žiadne výhrady. Vo finále sa z toho vykľul prvoaprílový žart, ale ja som si ešte niekoľko rokov po tom myslel, že škrečky znášajú vajcia, len nie také veľké.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
