Deťom ku šťastiu naozaj netreba veľa. Stačí slnečný deň, granko a šarkany, a už sa škeria od ucha k uchu. Veľké dospelácke problémy neexistujú, respektíve existujú, ale celkom mimo ich univerzum. Rokmi sa to akosi mení, k dobrej nálade len slnko a chutné občerstvenie nestačia.
To však neznamená, že si nepamätáme časy, keď tomu tak bolo. Pamätáme. Akoby to bolo včera. Aj títo ľudia z internetu si na to dobre pamätajú a na Reddite sa podelili o tie momenty, ktoré vo svojom detstve považujú za najkrajšie. Aký je ten tvoj?
1. Obed a zmrzlina v Londýne s mojimi rodičmi. Mal som asi 9. Otec mal v tom čase prácu ďaleko od domova a nevídali sme sa často. Bol som rád, keď si na nás vedel nájsť čas párkrát do mesiaca, takže, keď škola zorganizovala výlet do Londýna a dovolili mi ísť namiesto múzea na obed s otcom, bol som šťastím bez seba.
Najprv sme sa najedli, potom sme išli na zmrzlinu. Všetci traja – mama, otec a ja. Otec si dal obrovskú zmrzlinu, v mojich detských očiach bola ako z iného sveta a dodnes som presvedčený, že si dal aspoň sedem kopčekov. Spadla mu na kravatu a všetci sme sa na tom spoločne smiali. Kráčali sme dole ulicou, neohrozená trojka a so mnou v strede sme sa držali za ruky. Bol to krásny deň. Tú spomienku s láskou opatrujem.
2. Ako dieťa som si vôbec neuvedomoval, že sme chudobní. Naozaj veľmi chudobní. Rodičia robili, čo mohli, aby sme to nijako necítili, no v jednej veci sa im to predsa nedarilo. Strašne sme túžili ísť na baseballový zápas, no lístky boli príliš drahé a nebola šanca, že by si to naši mohli dovoliť. Tak nám to vykompenzovali inak. Mama doma vyrobila akože lístky na zápas a falošné peniaze, ktoré sme akože mohli minúť.
Do obývačky pred telku dala všetky stoličky, ktoré sme doma mali a nalepila na ne čísla. Pár minút pred zápasom sme sa zoradili pred dverami, pri ktorých stál otec a predával nám naše lístky. Keď hra začala, naši išli do kuchyne a vrátili sa s obrovskou táckou plnou hot-dogov, kričiac: „Čerstvé hot-dogy! Kúpte si hot-dogy!“ Vytiahli sme peniaze, ktoré nám mama vyrobila a dali si toľko hot-dogov, koľko sme len vládali. Najlepšia hra na svete.
3. Môj otec je zanietený ornitológ a už ako malú ma učil o jednotlivých vtáčikoch. Ako vyzerajú, aké majú pierka, ako ich rozoznať podľa zvuku… bolo to veľmi zaujímavé. Každý večer sme robili náš špeciálny rituál – bežali sme potme od domu k stodole a húkali ako sovy v nádeji, že nám tie skutočné na odpoveď zahúkajú tiež. Niekedy to fungovalo, niekedy nie. Väčšinou nie. Ale aspoň som mohla tráviť čas s otcom a tie chvíle sú mi dodnes vzácne.
4. Za rodičovským domom sa rozprestierala obrovská préria. Premávalo sa po nej množstvo divokých zvierat, boli tam veľké rybníky, malé lesíky a ja som to ako utiahnutý introvert miloval. Často som sa tam potuloval, kým nezašlo slnko. Keď príde reč na šťastné detstvo, vybavuje sa mi jedna konkrétna spomienka – ako sedím na plote, pri nohách môj pes, predo mnou préria a pozorujem západ slnka.
Ten moment nebol ničím špeciálny, no v mojej detskej hlave sa javil ako dokonalý. Vyrastal som na Calvinovi a Hobbesovi a mal som veľké šťastie, že som vyrastal v takejto oblasti. Bolo to akoby som žil vo svojom obľúbenom kreslenom komikse. No čo môže byť pre dieťa lepšie?
5. Mal som asi šesť. Zobudil som sa uprostred noci a išiel na toaletu. Bolo dokonalé ticho, absolútna tma a na chvíľu sa zdalo, akoby zastal čas. Vtedy som v kuchyni narazil na svojho dedka – sedel za stolom, popíjal whisky a chrúmal maslové krekery. Pozval ma, aby som si k nemu prisadol. Bolo mi to veľmi vzácne, keďže som s ním takmer nikdy netrávil čas osamote.
Ani si nepamätám, či mi vôbec niečo povedal, teda okrem toho, že by som sa mal vrátiť naspäť do postele. No pamätám si, aký som mal z toho pocit. Pamätám si jeho prítomnosť. Ako mi v nej bolo dobre. Aký pokoj z dedka vyžaroval, aká rozvaha. Pamätám si jeho obrovskú tmavú siluetu sediacu na stoličke oproti mne. Krátko nato ho skolila rakovina a toto je jedna z mála spomienok, ktoré naňho mám.
6. Je to smutné, no deň predtým, ako môj brat spáchal samovraždu, sa so mnou celý deň hral. Stavali sme rôzne veci z lega, smiali sa a ja som si myslel, že nám bolo dobre. Malo to na mňa veľmi pozitívny vplyv… a potom sa stalo toto. Rozhodol som sa však nenechať si pokaziť spomienku na to, ako sme sa hrali a ako som ho mal veľmi rád.
7. Jedného dňa v lete 2003 sme sa všetky decká zo susedstva spolu hrali vonku. Behali sme po ulici, púšťali šarkany a jedli zmrzlinu… jednoducho celý deň sme strávili spoločnou zábavou. Pamätám si, že som si večer ľahol do postele s myšlienkou, aký dokonalý deň to bol. Ešte dodnes na to občas spomínam.
8. Vyrastal som na farme. V ten deň som sedel na koni s mojou sestrou, jazdili sme za tmy po pozemku a ona mi spievala pesničku. Jej hlas bol tenučký a jemný, niečo také som nikdy predtým nepočul. Jej spev ma uspal. Epilóg: Na druhý deň v škole som zjedol kriedu, lebo mi ktosi povedal, že po nej budem mať taký tenký hlások aj ja. Bolo to trpké sklamanie.
9. Bol som siedmak a moja detská láska mi po prvýkrát (aj posledný) dala pusu. Strávili sme spolu celý deň, prechádzali sa po vonku a držali sa za ruky až do západu slnka. Nedávno sme sa stretli opäť, po 19 rokoch. Z našej detskej lásky sme už dávno vyrástli, no aj tak je to stále najkrajšia detská spomienka, akú mám.
10. Keď ma môj otec zobral do kina na Hady v lietadle. Nikdy nezabudnem na hada, ktorý uhryzol jednu slečnu do pŕs. Ďakujem, oci!
11. Sedeli sme s bratom v obývačke počas chladného letného dňa, okná otvorené dokorán a celou obývačkou sa rozliehala vôňa čerstvo pokosenej trávy. Naši vonku obrábali záhradu, brat hral na Wii-čku Super Maria alebo niečo iné a ja som sedel vedľa neho a pozoroval. Len zriedkakedy mi dovolil hrať s ním, lebo mi to vôbec nešlo.
Nevadilo mi to. Bavilo ma sedieť vedľa neho a pozerať sa. Jedli sme jeden nanuk za druhým, pili litre citrónovej limonády a sedeli tam v obývačke celé hodiny. Bolo to úžasné, také nevinné a pokojné. No čas plynul, naši sa rozviedli, predali dom a nás už akési Wii-čko prestalo zaujímať… ale boli to krásne časy.
Zdroj: James_T_Hart / Reddit
