11. Môj malý neustále rozpráva o zvláštnych maličkých bábätkách, ktoré žijú v stenách jeho izby. Je to… prinajmenšom znepokojujúce. A občas totálne desivé.
12. S 2-ročným synovcom sme hrali hru „ukradnem ti nos“, keď zrazu v celom dome vypadla elektrina. Cítila som, ako sa ku mne naklonil a zašepkal mi do ucha: „A teraz si mi ukradla oči?“
13. 4-ročný syn sa hral na koberci s autíčkami. „Neviem sa dočkať nášho nového domu. Už aby tento explodoval,“ hovorí a ja, počúvajúc tak na pol ucha, mu najprv pritakám. „Počkaj, čo?!“ pýtam sa, keď si konečne uvedomím, čo povedal. „No áno, čoskoro exploduje, ale nikomu nepovedz, že to vieš. Buď pripravená, budeme musieť veľmi rýchlo utekať.“ Už je to 5 rokov a náš dom, našťastie, stále neexplodoval.
14. Tesne po tom, čo sa nám narodil braček, sme sa s mamou a 3-ročnou sestrou rozprávali o tom, čo nerobiť pri bábätku. Nenechávať na zemi malé predmety, nehádzať si loptu a podobne. Po pár minútach sa moja sestra vyškerila od ucha k uchu a vyhlásila: „A hlavne mu nikto neodrežte pery ostrým nožom.“
15. „Už si si niekedy predstavoval, ako uhoríš na smrť?“ Otázka malého dievčatka, ktoré sa s rodinou akurát prisťahovalo k nám do susedstva a ktoré som za žiadnych okolností nechcel stretnúť uprostred noci. Mimochodom, odpoveď je nie.
16. Môj syn mal vtedy 3 roky. Odmietal vyjsť z izby a ísť do kuchyne na spodnom podlaží, pretože tam bol anjelsky muž a anjelsky muž mu povedal, že chce ublížiť jeho rodine.
17. Syn: „Mami, vieš, že sa zajtra ráno nezobudíš?“ Niežeby ma to vydesilo, ale preventívne som ostala hore celú noc a nakoniec mal ten malý hajzlík vlastne pravdu. Nezobudila som sa, lebo som už bola hore.
18. Synova spolužiačka zo škôlky býva rovno oproti cintorínu. Raz som sa jej spýtala, či je to strašidelné, a podobnú chybu už viac neurobím. „Cez deň nie,“ odpovedala mi. „Ale v noci všetci prídu pod moje okno a nahlas kričia.“
19. Asi rok trpela naša 4-ročná dcéra hroznými nočnými morami. Každú noc sa zhruba o tretej ráno zobudila s krikom a s manželkou sme pri nej museli sedieť, až dokiaľ sa jej nepodarilo zaspať. Mysleli sme si, že sú to len škaredé sny, no potom nám jedného dňa povedala: „To nie sú sny. Ten bezhlavý ujo, čo sa mi schováva v skrini, ma vždy príde zobudiť.“
20. Sedeli sme pri raňajkách a dcéra, ktorá mala vtedy 4, hovorí: „Raz som bola na obrovskej hore, kde moja maminka aj ocko zomreli. Spadla som z nej dole, zobudila sa a zrazu som bola tu s vami.“ S mužom sme ostali ako obarení a ešte dobrú chvíľu spracovávali, čo to vlastne povedala, zatiaľ čo princezná si odišla spokojne pozerať Labkovú patrolu.
