Každodenný život nás často konfrontuje s rôznymi situáciami a ľuďmi. Občas sa stáva, že stretneme tých, ktorých majetok a postavenie v spoločnosti im dávajú pocit nadradenosti a oprávnenia na necitlivé poznámky.
Nedávno sa ľudia na Reddite podelili o svoje skúsenosti s netaktnými boháčmi. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z ich absurdných výrokov a ukážeme si, že peniaze nie vždy prinášajú múdrosť a empatiu. Vlastne z nich skôr uberajú.
1. Mala som čerstvých dvadsať a na parkovisku pred robotou mi odišlo auto. Pracovala som ako pekárka pre cateringovú spoločnosť a zarábala minimálnu mzdu. Plat mi ledva pokryl výdavky na nájom, jedla som väčšinou zvyšky z práce. Keď má šéfka a majiteľka danej spoločnosti našla plakať, bez zaváhania povedala: „Prečo plačeš kvôli obyčajnému autu? Proste si kúp nové.“
2. Sťažovala sa, že je veľmi náročné nájsť dobrú upratovačku, pretože všetky dobré upratovačky žijú v zahraničí, a teda im musí preplácať letenky. Stála som tam ako obarená a nevedela, čo na to povedať.
3. „Keď ti prídu škôlky pridrahé, tak si najmi pestúnku. Tá naša je super, nevieme si ju vynachváliť.“
4. Príležitostne šoférujem minibus, ktorým rozvážam decká zazobaných ľudí do súkromných škôl. Vypočul som si veľa absurdných rozhovorov, no v pamäti mi utkvel najmä jeden medzi malým chlapcom a jeho súkromnou lektorkou. Lektorka sa ho spýtala, čo vraví spolužiakom, keď sa ho pýtajú na jeho drahé hodinky. Odpoveď chlapca bola: „Deň môjho otca má tých istých 24 hodín ako deň tvojho otca.“ Jeho otec zdedil nadnárodnú firmu po svojom otcovi.
5. „Neznášam nakupovanie. Vždy sa zabudnem a nechám tam tisícku.“ Moja kolegyňa z kaviarne, ktorá akurát minula tisíc eur na darčeky pre svojho synovca. Jej rodina bola totálne za vodou a v kaviarni pracovala len preto, že jej rodičia chceli, aby mala „reálne skúsenosti“. Nič na tomto rozhovore mi neprišlo reálne.
6. Chlap, ktorý za celý svoj život nepohol ani prstom a žil výhradne z peňazí, ktoré zdedil po dedkovi, sa mi snažil nahovoriť, že chudobní ľudia sú chudobní, lebo nevedia, ako správne investovať.
7. Pracovala som ako asistentka za totálne smiešne peniaze. Raz som počula, ako môj šéf niekomu hovorí: „Jasné, že (starosta mesta) ukradol tie prachy. Z päťtisíc eur mesačne sa vyžiť nedá!“
8. Prijali ma na moju vysnívanú vysokú, no nepodarilo sa mi získať štipendium. Bola som bezradná, nevedela som, čo robiť, a jeho rada bola: „Keď ti tá škola nevyšla, tak je to jasné – požičaj si peniaze od rodičov a rozbehni svoju vlastnú firmu.“ Už aj som bežala volať našim…
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
