9. Počas pandémie sme mali online poradu, ktorá mala posilniť našu morálku a zlepšiť duševné zdravie. Jedno z odporúčaní bolo, aby sme netrávili všetok čas na tom istom mieste a sem-tam premiestnili svoj pracovný stôl do inej miestnosti. Bývala som v zdieľanom byte, takže som mohla striedať tak maximálne stenu, na ktorú sa pozerám.
10. Nebola som si istá, či mi dajú v práci voľno, tak som bookovala dovolenkové ubytovanie na poslednú chvíľu. Šéf začul, ako sa sťažujem, že všetky dobré sú už fuč. „Nechápem, prečo si nekúpiš druhý dom niekde pri mori. Potom takéto blbosti vôbec nemusíš riešiť,“ odporučil mi. Nemala som to srdce povedať mu, že si zatiaľ nemôžem dovoliť kúpiť ani dom číslo jedna.
11. „To bola chyba vášho rodinného účtovníka. Ako to mohol dopustiť?“ Na margo toho, že naša rodina bola veľmi chudobná, a keď som bol malý, niekoľkokrát nás odpojili od elektriny.
12. Keď nás šéf začul rozprávať sa o tom, akí sme všetci prepracovaní, odporučil nám zobrať si na týždeň dovolenku a ísť sa vyvaliť niekam k moru. „Tam prídete na iné myšlienky,“ povedal nám chlap, ktorý veľmi dobre vie, že ani jeden z nás nemá nárok na platenú dovolenku a ešte aj návštevy lekára si musíme nadrábať.
13. Spýtala sa ma, ktorá banka spravuje moju bezpečnostnú schránku. Povedala som jej, že nemám bezpečnostnú schránku. „A kde teda skladuješ rodinné šperky?“ spýtala sa ma šokovane.
14. Spolužiačka zo školy nevedela pochopiť, prečo sme na Vianoce dostali tak málo darčekov. „Keby mi naši dali len oblečenie, tak by som sa s nimi nebavila aspoň mesiac!“ vyhlásila. Viem si predstaviť, aké by to bolo pre jej rodičov útrpné.
15. „Prečo si zobral svoje auto do servisu? Kúp si nové. Čas je príliš cenný, aby sme ním plytvali na opravy.“
16. Pracoval som pre firmu, ktorú si bohatí ľudia najímali na podujatia, aby hosťom parkovali autá. Pred jedným takýmto eventom nám šéf dôrazne vysvetlil, že keď hosť nastúpi do auta, musíme za ním zavrieť dvere, inak odíde na aute s otvorenými dverami. Vtedy som pochopil, že bohatí ľudia sú skrátka… iní.
