Keď nastavenie systému vedie k nespokojnosti prevažnej väčšiny, je len otázkou času, kedy niekto nájde spôsob, ako ho obabrať. Týmto ľuďom sa to podarilo. Na Reddite sa podelili o prefíkané spôsoby a my sme zopár z nich zozbierali v tomto článku. Poďme si ich prečítať.
1. Moja banka ponúkala používateľom kreditných kariet vernostné body. Jedno euro zaplatené kreditkou sa rovnalo jednému bodu, pokiaľ ale platíš na dovolenke, teda v zahraničí, dostaneš za každé euro päť bodov. Body sa vo výsledku dali speňažiť. Bol som na šesťročnej „dovolenke“ a v banke si to nikto nevšimol.
2. Počas vysokej školy som trpel chudokrvnosťou. Snažil som sa s tým niečo robiť, no krvné testy stáli viac ako stovku, a to som si ako študent nemohol dovoliť. Stal som sa teda darcom krvi. Keď to bolo zlé, otočili ma a ja som vedel, že musím doplniť železo. Keď to bolo v pohode, daroval som krv a niekomu tým pomohol. Bola to výhra pre všetky strany.
3. Neďaleko mojej roboty bol obchod so sendvičmi, kde sa počas obeda stáli neskutočné rady. Sendviče vždy robili traja zamestnanci. Dvaja pre tých zákazníkov, ktorí prišli osobne, zatiaľ čo ten tretí vybavoval telefonické objednávky. Ten mal vždy podstatne menej roboty.
Keď som si to všimla, začala som si objednávať telefonicky, hoci som doslova stála rovno pred pobočkou. Vždy som bola vybavená za pár minút. Párkrát sa na mňa niekto sťažoval a obvinil ma, že sa predbieham, no samotný zamestnanec im vysvetlil, že nerobím nič zlé a oni to môžu robiť tiež.
4. V predchádzajúcom zamestnaní sme mali možnosť odložiť si ľubovoľnú časť výplaty na dôchodkové sporenie a firma sľúbila, že nám za odmenu prispeje rovnakou čiastkou. Bol som mladý, žil som u našich, a tak som si povedal, že vyžijem aj z 20-tich percent celkového príjmu.
Deväť mesiacov som si odkladal 80 percent výplaty na dôchodok, kým si to všimli a zmenili pravidlá. Dnes už je maximum 50 percent. Toho trištvrte roka som si naozaj nemohol vyskakovať, ale naškriabal som si na dôchodok viac ako 35-tisíc. Myslím, že raz za to budem rád.
5. Neviem, či som práve „obabrala systém“, ale určite som si uľahčila život. Jeden čas som pracovala v kníhkupectve. Noví zamestnanci dostávali odznaky, na ktorých stálo „v zácviku“, a po troch mesiacoch ich mali vrátiť. Nikto to nekontroloval, tak som si ho nechala. Mala som ho na sebe celý rok, čo som tam robila, vďaka čomu sa ma zákazníci nikdy na nič nepýtali.
6. Raz som kúpil známemu darčekovú kartu do pizzerie a ako bonus som k nej dostal 16 kupónov na pizzu zdarma. Boli to nálepky, ktoré si mal po uplatnení odovzdať, no zamestnanci ich nikdy nepýtali. Nemali ani len dátum exspirácie. Využíval som ich celé dva roky a každý deň som mal pizzu zadarmo. Ani sa mi nechce rátať, koľko peňazí som ušetril, ale viem, že to určite nebolo málo.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
