Ľudia sú rôzni a nemôžu nám byť všetci sympatickí, no niektorí nie sú skrátka len svojskí. Sú to čistí psychopati. Ľudia na Reddite sa nedávno podelili o príhody presne s takýmito ľuďmi a prezradili, prečo im pri rozhovore s nimi začala v hlave svietiť výstražná kontrolka. Varujeme ťa, niektoré z nasledujúcich príbehov sú nanajvýš pohoršujúce.
1. Som učiteľ na strednej škole. Počas svojej kariéry som narazil len na jedného študenta, z ktorého som mal strach. Bála sa ho aj jeho vlastná mama a snažila sa nájsť legálny spôsob, ako ho dostať z domu. Prilepil totiž svojho mladšieho brata k posteli lepiacou páskou a následne im podpálil dom. Brat to prežil, no mal vážne popáleniny po celom tele.
Nakoniec v maturitnom ročníku zavraždil svojho spolužiaka. Odmietol mu dať desať eur, ktoré mal v peňaženke. Dostal doživotie.
2. Prvé a posledné rande z online zoznamky. Baba mi začala rozprávať o tom, ako v detstve voňavkou zabila bratovho škrečka. Smiala sa na tom, akoby to bola nevinná príhoda z detstva… a ja som začal vymýšľať plán, ako odtiaľ čo najrýchlejšie zdúchnuť.
3. Venčila som svojho psa a narazila na ženskú, ktorá tiež „venčila“ svojho psa, lenže bez vôdzky. Pes vybehol na cestu, takmer pod kolesá auta, a začal vyvádzať ako zmyslov zbavený. Potom pribehol k nám a začal útočiť na môjho psa. Keď som zvrieskla, nech si ho uprace, zajačala na mňa naspäť: „Rozšliapem tomu tvojmu čoklovi hlavu a nechám svojho psa, aby ho zožral!“
4. Povedal mi, ako zavrel mačku do klietky a hodil ju do vody, aby mohol sledovať, ako sa topí. Úplne nonšalantne, akoby to bola bežná vec, ktorú aspoň raz za život urobí každý. Neveril som vlastným ušiam.
5. Známa mi predstavila svojho nového priateľa. Asi po desiatich minútach konverzácie začal zamieňať slovo „ženy“ za slovo „pojazdné diery“. Kiežby som žartovala… Keď to spravil tretíkrát, zrazu som si spomenula, že manžel chcel, aby som mu s niečím v ten deň súrne pomohla.
6. Bol to šofér Uberu. S manželkou sme smerovali večer do baru a hneď, ako nás naložil, mi bolo jasné, že nie je úplne v poriadku. Akurát sme išli cez most, keď sa sám pre seba zasmial a poznamenal: „Nie je to smiešne, že by som mohol teraz trhnúť volantom a všetkých nás zabiť?“ Povedal som, nech nás vyloží na najbližšom možnom mieste, a zrušil jazdu.
7. Pri bare som sa dal do reči s neznámym chlapíkom. Vyzeral byť v pohode, celkom dobre sme si pokecali… a potom z ničoho nič spomenul, že ho len nedávno prepustili z basy, lebo niekoho umučil. Vôbec som to nečakal a už vôbec som nečakal, že to povie takým pokojným tónom, akoby mi oznamoval, že si dá ešte jedno pivo. Keďže sme malé mesto, na druhý deň som sa naňho pýtal známych a vysvitlo, že si to celé len vymyslel.
8. Spolužiak zo základnej školy ma jedného dňa pozval k sebe. Nemal veľa kamarátov, lebo sme boli drahá súkromná škola a on tam chodil len preto, že jeho otec tam pracoval ako školník. Nechcel som k nemu ísť, no zároveň som sa nechcel správať ako kretén a odsúdiť ho ako všetci ostatní len preto, že nepochádza z bohatej rodiny. Radšej som mal.
Zaviedol ma za svoj dom a ja som si všimol, že na niektorých miestach chýba tráva. Z niektorých týchto miest vykúkala malá hadička, z iných nie. Začal na jednom z týchto miest hrabať, až vytiahol zaváraninový pohár s mŕtvym vtáčikom. „Rád pochovávam veci zaživa. Nemôžeš ich ale pochovať príliš hlboko, lebo potom nepočuješ, ako sa snažia dostať von,“ povedal mi s úsmevom na tvári.
Spomínané hadičky slúžili na to, aby do pohárov prúdil vzduch. Niektoré zvieratá ju dostali, iné nie. Niekedy im tam dal trochu jedla a vody, iným na hadičku napojil záhradnú hadicu a utopil ich. V tom čase som mal osem rokov. Dnes mám 52, a keď si na to decko spomeniem, ešte stále sa mi ježia chlpy po celom tele.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
