11. „Nemôže mi povedať nie! Žena rozhoduje, či a kedy sa spolu dvaja vyspia. To vie predsa každý.“ Moja exmanželka v manželskej poradni. Až sa hanbím priznať, že to myslela vážne.

12. Bývalý kolega bol sexistické hovädo a každej z nás sa denne ušlo kopec nemiestnych poznámok. Aké máme telá, čo by s nimi robil… veď to poznáme. Raz som to už nevydržala a spýtala sa ho: „Čo by si robil, keby si bol s mamou na nákupe, zrazu by k nej pristúpil cudzí chlap a povedal jej niečo takéto?!“

V tej rane celý očervenel. „Takú by som mu natiahol, že by letel ešte dva metre!“ Na otázku, čo mu teda dáva právo hovoriť také veci nám, odpovedal: „Až raz budeš moja mama, tak ti také veci hovoriť nebudem.“ Wau. Jednoducho wau.

Odporúčame prečítať:

David alias DJ Tysker je prvým Slovákom, ktorý hral na festivale Burning Man: Keď ma oslovili s ponukou, myslel som si, že je to vtip

• Rozhovory
• Slovensko

13. Bratrancovmu synovi nejaké dieťa na ihrisku ukradlo hračku, tak mu dal malý facku. Bratranec k nemu pribehol, dal mu facku a začal po ňom kričať: „To čo malo byť? Ľudia sa nebijú! Čo sme zvieratá?!“

14. Chalan, ktorého poznám hádam od detstva, ešte nemal frajerku, ktorú by nepodviedol. Robí to úplne nonšalantne a na pravidelnej báze. Nedávno zistil, že má jeho aktuálna frajerka aférku, a celý deň mi vyplakával, ako mu zlomila srdce. „Nečakal som, že ma takto zradí,“ skuvíňal. Kámo. KÁMO. FAKT?!

15. Som vegetarián. Na online zoznamke som mal match s babou, ktorá bola zhodou okolností tiež vegetariánka, a poslala ma dočerta, pretože nejem mäso. „Čo je to za chlapa, ktorý neje mäso?“ napísala mi. Niežeby mi to bolo v tomto prípade ľúto, ale vážne?

16. Rozprával som sa s niekým o svadbe a podotkol, že aj muž si môže zobrať priezvisko svojej nastávajúcej. Fakt mu nič nebráni. Na to mi dotyčný povedal: „Neexistuje, veď to by bolo aké bizarné. Vyše dvadsať rokov žiješ s jedným priezviskom a zrazu bum, zo dňa na deň si ho musíš zmeniť.“ Keď som podotkol, že presne to isté robia ženy, odbil ma. Vraj to vôbec nie je to isté.

17. Zakaždým, keď vidíme v reštaurácii tučného človeka, môj otec má potrebu utrúsiť nejakú štipľavú poznámku. Naposledy to bolo: „Divím sa, že ho tá stolička vôbec unesie.“ Spomínala som, že môj otec má vysoké štádium obezity?

18. Kolegyňa v mojej bývalej práci: „Už mám toho plné zuby, veď tu je to samý imigrant! Presťahujem sa do zahraničia a bude.“