Keď človek pracuje za kasou alebo barom, denne sa mu zorným poľom premelú desiatky zákazníkov. Na niektorých človek zabudne hneď, ako vybaví ich objednávku, no iní sa mu budú v spomienkach vracať hádam do konca života. Presne o takých bude dnes reč.
Pod virálnym príspevkom používateľa @TheBlackNerd na Twitteri sa zamestnanci služieb podelili o historky so zákazníkmi, na ktorých si budú pamätať ešte veľmi dlho. My sme tie najzaujímavejšie z nich zozbierali v našom dnešnom článku. Poďme si ich teda prečítať.
1. Keď som pracovala v kaviarni, každý deň k nám chodil starší muž s opatrovateľom na šálku čaju. Zrazu týždeň neprišli, a potom sa objavil len opatrovateľ. Povedal, že starší muž zomrel v spánku a dal mi odznak v tvare anjelika. „Chcel, aby som dal jeden každému, kto mu spríjemňoval dni.“
2. Upratoval som záchody v Starbuckse, zaklopal som na zatvorené dvere a namiesto klasického „obsadené“ sa zvnútra nahnevane ozvalo: „Kto tam je?!“ Dodnes premýšľam, koho čakala.
3. Pracovala som v obchode s platňami. Jedného dňa k nám prišlo asi 10-ročné dievčatko s mladšou sestrou a hľadali starú pesničku od neznámeho interpreta, ktorú ich mama úplne zbožňuje. Mal to byť darček na Deň matiek. Nevedeli sme sa dopracovať k tomu, čo presne chcú, tak som ju poprosila, či by mi kúsok nezaspievala. Otvorila ústa a ja som skoro odpadla. Vyšiel z nich ten najkrajší hlas na svete, spievajúci prvé riadky skladby Unchained Melody. Domov odchádzali s darčekom.
4. Keď som robila barmanku, partička pubertiakov sa na konci baru hádala, či je „lepšie“ byť postrelený alebo bodnutý. Nato sa otočil muž, ktorý doposiaľ len ticho sŕkal whisky a povedal: „Bodnutie bolí viac, keď sa to deje, postrelenie až na druhý deň.“
5. Robila som recepčnú vo veľmi nóbl hoteli. Každý piatok niekoľko mesiacov po sebe k nám chodil manželský pár v strednom veku. Raz večer prišiel len muž s partičkou nejakých štyroch ľudí a žena nikde. „A kde ste nechali manželku?“ pýtala som sa ho s úsmevom. Nato ma žena, ktorú som nikdy predtým nevidela, prebodla ľadovým pohľadom. „Ja som jeho manželka.“
6. Pamätám si, ako som raz na jedno dievča prevrhla komplet plnú tácku s nápojmi. Nikto sa na mňa nehneval, ale ja som totálne panikárila, snažila som sa všetkých a všetko poutierať, skoro som sa rozplakala… a na to mi jej mama povedala, že sa nič nedeje, a objala ma. Takýchto ľudí potrebujeme viac.
7. Na celej predajni sme boli len dvaja. Môj kolega dostal silný epileptický záchvat, ja som bol na telefóne s tiesňovou linkou. Ženská nakráčala rovno k pultu, a hoci dobre videla, čo sa deje, tým najotrávenejším hlasom predniesla: „Kedy sa mi tu niekto začne venovať?“
8. Omylom som jednému deduškovi nablokovala tú istú položku dvakrát. Začal po mne vrieskať, že sa ho snažím okradnúť za bieleho dňa, hnevom bol úplne bez seba, a ja som nevedela, čo robiť, tak som sa mu len snažila vysvetliť, že to bola nehoda. „Keď teraz vytiahnem zbraň a zastrelím vás, tiež to bude nehoda?!“ šplechol mi do tváre. Vedúci zavolal políciu.
9. Pravidelná zákazníčka sa zložila na záchode a šéf sa ma snažil prehodiť cez dvere kabínky, aby som ju mohol zobudiť. Vtedy nadobudla vedomie a z ničoho nič, ako na povel, ma začala z celej sily ťahať. Takže som tam visel, prevesený cez hajzlové dvere, šéf mi ťahal nohy, zatiaľ čo ona mi ťahala ruky. Krásny večer.
10. Padli mi na zem mozzarelové tyčinky a musel som ísť spraviť druhé. Chalan, ktorý si ich objednal, sa začal hádať, že on tu ďalšie dve hodiny stáť nebude a vraj mu mám dať objednávku zákazníka, čo ide po ňom. Ďalší zákazník si objednal kuracie stripsy a tento idiot si nechcel nechať vysvetliť, že nech robím, čo robím, kura na syr proste zmeniť neviem.
11. Spomínam si, ako raz jedna zákazníčka nechcela, aby ju obsluhoval kolega. Keď som sa jej pýtal prečo, odpovedala: „Akurát som v procese exorcizmu a z neho naozaj nejde dobrá energia.“
12. Mladá tínedžerka nám ukradla zo stojana tehotenský test a utekala si ho na záchod spraviť. Smutné, ale u nás celkom bežná vec. Keď vyšla, vedúci prevádzky sa jej snažil vysvetliť, že to bude musieť zaplatiť. „Fajn, veď nakoniec aj som tehotná! Sk*rvene šťastné a veselé.“ Bolo mi jej ľúto.
13. Žena si objednala ľadovú kávu. Keď som jej odovzdával objednávku, spýtala sa ma: „Čo je tá biela tekutina, čo zvyknete dávať dnu?“ Odpovedal som: „Myslíte mlieko?“ A ona: „Asi?“ Neubránil som sa potrebe na záver dodať: „Naozaj v to pevne verím.“
14. Pracoval som v kníhkupectve, lepil cenovky na knihy pre deti a pri tom som hovoril kolegyni niečo o svojom frajerovi. Započul to starší pán pri vedľajšom regáli, naklonil sa k nám a smrteľne vážne sa ma opýtal: „Naozaj si myslíte, že je vhodné, aby sa niekto ako vy zdržiaval v blízkosti detí?“
15. Prvý deň, čo som robila čašníčku. Bola som nervózna, hlas sa mi triasol a ten kretén sa mi vysmieval rovno do tváre. Ospravedlnila som sa mu s tým, že som v tom nová, a on odsekol: „Je to vidieť.“ Keď odchádzali, jeho priateľka mi chcela dať prepitné. Vytrhol jej peniaze z ruky a odišiel.
16. Robila som za pokladňou v kníhkupectve. Mama prišla k pokladni s dvomi knihami a požiadala ma, či by som jednu nemohla pred jej dcérou skryť. Divné, ale okej. Spravila som. Keď sa jej malá spýtala, prečo dostala len jednu knižku, ukázala na mňa prstom a povedala: „Tuto teta nechcela, aby si ju mala.“
