Keď človek pracuje za kasou alebo barom, denne sa mu zorným poľom premelú desiatky zákazníkov. Na niektorých človek zabudne hneď, ako vybaví ich objednávku, no iní sa mu budú v spomienkach vracať hádam do konca života. Presne o takých bude dnes reč.
Pod virálnym príspevkom používateľa @TheBlackNerd na Twitteri sa zamestnanci služieb podelili o historky so zákazníkmi, na ktorých si budú pamätať ešte veľmi dlho. My sme tie najzaujímavejšie z nich zozbierali v našom dnešnom článku. Poďme si ich teda prečítať.
1. Keď som pracovala v kaviarni, každý deň k nám chodil starší muž s opatrovateľom na šálku čaju. Zrazu týždeň neprišli, a potom sa objavil len opatrovateľ. Povedal, že starší muž zomrel v spánku a dal mi odznak v tvare anjelika. „Chcel, aby som dal jeden každému, kto mu spríjemňoval dni.“
2. Upratoval som záchody v Starbuckse, zaklopal som na zatvorené dvere a namiesto klasického „obsadené“ sa zvnútra nahnevane ozvalo: „Kto tam je?!“ Dodnes premýšľam, koho čakala.
3. Pracovala som v obchode s platňami. Jedného dňa k nám prišlo asi 10-ročné dievčatko s mladšou sestrou a hľadali starú pesničku od neznámeho interpreta, ktorú ich mama úplne zbožňuje. Mal to byť darček na Deň matiek. Nevedeli sme sa dopracovať k tomu, čo presne chcú, tak som ju poprosila, či by mi kúsok nezaspievala. Otvorila ústa a ja som skoro odpadla. Vyšiel z nich ten najkrajší hlas na svete, spievajúci prvé riadky skladby Unchained Melody. Domov odchádzali s darčekom.
4. Keď som robila barmanku, partička pubertiakov sa na konci baru hádala, či je „lepšie“ byť postrelený alebo bodnutý. Nato sa otočil muž, ktorý doposiaľ len ticho sŕkal whisky a povedal: „Bodnutie bolí viac, keď sa to deje, postrelenie až na druhý deň.“
5. Robila som recepčnú vo veľmi nóbl hoteli. Každý piatok niekoľko mesiacov po sebe k nám chodil manželský pár v strednom veku. Raz večer prišiel len muž s partičkou nejakých štyroch ľudí a žena nikde. „A kde ste nechali manželku?“ pýtala som sa ho s úsmevom. Nato ma žena, ktorú som nikdy predtým nevidela, prebodla ľadovým pohľadom. „Ja som jeho manželka.“
6. Pamätám si, ako som raz na jedno dievča prevrhla komplet plnú tácku s nápojmi. Nikto sa na mňa nehneval, ale ja som totálne panikárila, snažila som sa všetkých a všetko poutierať, skoro som sa rozplakala… a na to mi jej mama povedala, že sa nič nedeje, a objala ma. Takýchto ľudí potrebujeme viac.
7. Na celej predajni sme boli len dvaja. Môj kolega dostal silný epileptický záchvat, ja som bol na telefóne s tiesňovou linkou. Ženská nakráčala rovno k pultu, a hoci dobre videla, čo sa deje, tým najotrávenejším hlasom predniesla: „Kedy sa mi tu niekto začne venovať?“
8. Omylom som jednému deduškovi nablokovala tú istú položku dvakrát. Začal po mne vrieskať, že sa ho snažím okradnúť za bieleho dňa, hnevom bol úplne bez seba, a ja som nevedela, čo robiť, tak som sa mu len snažila vysvetliť, že to bola nehoda. „Keď teraz vytiahnem zbraň a zastrelím vás, tiež to bude nehoda?!“ šplechol mi do tváre. Vedúci zavolal políciu.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
