8. Na vysokej som stretla fajn chalana. V tom čase sme obaja chodili s niekým iným, tak sme spolu trávili dlhé večery, kým ostatní behali po baroch a ožierali sa. Stali sa z nás dobrí kamaráti a ja som bola rada, že ho mám. Po siedmich rokoch sa naskytla situácia, že sme boli obaja single, a nejako sme sa dopracovali k tomu, že to spolu skúsime.
V tom čase býval v zahraničí, tak som sa ponúkla, že si vezmem voľno a priletím za ním. Môj let bol presmerovaný, takže som musela docestovať vlakom. Za letenky som vyvalila asi šesť stoviek, za vlak stovku, a keď prirátam to, že som si musela zobrať neplatené voľno, tento „krásny“ výlet ma vyšiel zhruba tisícku. Každopádne, prišla som na stanicu a on nikde.
Nebral mi telefón, neodpovedal na správy, nič. Celý deň sme si písali – čo celý deň, celých sedem rokov – a zrazu úplné ticho. Začala som plakať a panikáriť, rýchlo volala kamarátke z vysokej, ktorá bývala v tom istom meste, a tá ma, našťastie, na týždeň ubytovala. Keď sa mi po týždni ozval, jeho jediným ospravedlním bolo: „Nuž, máš ponaučenie. Ľudia sú kreténi a nikomu sa nedá na sto percent veriť.“
9. Na strednej som chodila so synom svojho obľúbeného učiteľa. Študenti ho zbožňovali. Bol to veľký srandista, často organizoval školské akcie, chodil s nami na výlety… jednoducho učiteľ, ako sa patrí. Jedného dňa som si na chrbte jeho syna všimla podozrivo vyzerajúce jazvy. Priznal sa mi, že ho rodičia mlátia hlava-nehlava.
10. Asi rok som chodila s chalanom, ktorý bol neuveriteľne múdry. On študoval raketovú vedu, ja materiálne inžinierstvo a spoločne sme sa rozhodli prihlásiť do súťaže, ktorú organizovala miestna univerzita. Vypracovali sme 100-stranový projekt o raketových modeloch, na ktorom sme sa obaja podieľali rovnako.
Keďže som bývala mimo mesta, poprosila som ho, nech to ide vytlačiť a odovzdá to. Išiel, vytlačil, odovzdal. O pár týždňov mi povedal, že sa bol na to pýtať a univerzita mu oznámila, že náš projekt nepostúpil. Predstavte si moje prekvapenie, keď som o čosi neskôr narazila na instagramový účet spomínanej univerzity a zbadala na ňom video, v ktorom ako víťaz súťaže dáva ďakovnú reč.
11. Môjho dlhoročného kolegu zatkli, pretože väznil vlastné deti v klietkach určených pre psy. Keď sa ku mne táto správa dostala, neveril som vlastným ušiam.
12. Moja sestra bola odjakživa sebecká. Naši ju rozmaznali, dali jej, čo jej na očiach videli, no keď dospela a založila si vlastnú rodinu, začala som mať pocit, že sa veci lepšia. Až dokiaľ mi nezavolala, že ju vedúca krúžku jej syna obvinila z krádeže. Presviedčala ma, že je to ich chyba – vraj si poriadne nesledujú výdavky, vie dokázať, že v tom mali chaos, a vlastne to bola ona, ktorá im pomohla dať si do poriadku účtovníctvo.
Klamala. Malé deti ošklbala o desaťtisíc, lebo sa spoliehala, že si to nikto nevšimne. Vždy som vedela, že je sebecká, ale za takúto hyenu som ju teda rozhodne nepovažovala. Od toho dňa som s ňou neprehovorila ani slovo.
