„Máš padáka!“ Na základe filmov si možno nadobudol pocit, že táto veta sa v živote dospelých skloňuje pomerne často, no realita je podstatne menej dramatická. Šéfovia majú plné ruky práce špáraním sa v nose a behaním po dovolenkách, na vyhadzovanie zamestnancov im teda veľa času neostáva.
No predsa sa to sem-tam deje. Ľudia na Reddite nedávno prezradili bizarné dôvody, pre ktoré sa ich firmy rozhodli poslať kade-ľahšie. Poďme si ich spoločne prečítať.
1. Pracoval som v rezorte, ktorý bol súčasťou lyžiarskeho strediska. Deň sa vliekol ako sopeľ, tak som vybehol von a počas pracovnej doby vymodeloval zo snehu obrovskú sochu škorpióna. Hoteloví hostia boli nadšení. Môj manažér už pomenej.
2. Poslali ma domov, lebo som si kýchol, vraj nech si urobím antigénový test. Bol negatívny. Na druhý deň som prišiel normálne do práce a ledva som si sadol, už mi na dvere klopal môj šéf. Vyrazil ma za porušovanie pandemických opatrení.
3. Vedúci neustále strácal môj rozvrh. Nosil som mu ho minimálne trikrát týždenne a on ho večne niekam zapatrošil, čo znamenalo, že som zásadne dostával zmeny, ktoré sa mi prekrývali so školou. Nakoniec ma vyrazili, lebo „na mňa nie je spoľahnutie a nikdy neprídem, keď som napísaný“. Bohvie prečo.
4. Zobrali ma hneď na pohovore. Podpísal som zmluvu a išiel som sa pozrieť k svojmu novému stolu. Po ceste do mňa vrazil šéf s otázkou: „A ty si kto?“ Vysvetlil som mu, že som nový zamestnanec. Podráždene mi oznámil, že žiadny nábor nerobili, a na mieste vyrazil nielen mňa, ale aj chlapíka, čo ma prijal.
5. Robil som 60-70 hodín týždenne a oni mi odmietli zvýšiť plat. „Načo tu toľko si? Kto ťa prosí? Rob 40 hodín týždenne ako ostatní a nebudeš potrebovať viac peňazí,“ bolo mi povedané zhora. Tak som začal robiť 40 hodín týždenne. Do mesiaca som bol na koberčeku, lebo za toľko hodín nebolo reálne stihnúť obnos práce, ktorý mi naložili. Skončilo to vyhadzovom.
6. Namiesto práce som išiel na pohotovosť. Vrátil som sa na druhý deň a išiel zaniesť šéfovi papier, čo mi tam dali. „To už nie je potrebné,“ povedal mi a kývol hlavou k môjmu stolu. Už za ním sedel niekto iný.
7. Vedúci trval na tom, aby som počas pracovnej doby nesedela. Ja som nevidela jeden pádny dôvod, prečo by som mala stáť, keď na prevádzke nebolo jedinej nohy. „Lebo stojaci zamestnanec vyzerá profesionálnejšie ako ten, čo sedí,“ odvrkol mi. Tak som sa ho spýtala, prečo on vo svojej kancelárii nestojí, ale sedí. Letela som skoro aj s dverami.
8. Odmietol som chodiť o 20 minút skôr, keď mi to nikto nepreplatil. Vždy som chodil minimálne o 10 minút skôr, aby som sa stihol nachystať, ale im to nestačilo. „Zajtra ti začína zmena o 12-tej, takže ťa čakáme na 11:40,“ oznámila mi vedúca výhražným tónom. Prišiel som o 11:50 a dostal padáka za to, že som meškal.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
