10. Veci sa hýbu rýchlejšie, keď má človek peniaze. Vždy som chcel cestovať. Mal som konkrétnu vysnívanú destináciu a trvalo mi dva roky, kým som našetril dosť peňazí, aby som tam mohol chvíľu pobudnúť. Dva roky som sa na to tešil a potom to bolo za mesiac preč. Ona má sen, do týždňa si ho splní a ide ďalej.
11. Tri roky som chodil s babou, ktorá pochádzala z veľmi bohatej rodiny. Jej rodičia boli veľmi milí, ale príliš dlho žili v úplne inom svete a miestami som mal pocit, že sa na mňa pozerajú ako na zvieratko v zoologickej záhrade. Keď som im povedal, že nikto z mojich známych nemá dovolenkové sídlo, vyzerali, akoby im práve uťalo prívod kyslíka do mozgu.
12. Vyrastal som v chudobnejších pomeroch a v 18-ke som začal chodiť s dievčaťom z veľmi dobrej rodiny. Naši ma vychovali dobre, vedel som, čo sa patrí a čo nie, ale u nich doma skrátka platili úplne iné zásady. Musel som sa naučiť etiketu a ovládať toľko nepísaných pravidiel, že by sa z toho jednému zatočila hlava.
13. Nemal ani tušenie, koľko stoja bežné veci. Išla som do potravín dokúpiť pár drobností a on mi strčil do ruky tri stovky so slovami: „Bude ti to stačiť?“
14. Na kvalite naozaj záleží. Či už sa bavíme o potravinách, alebo oblečení, kvalitné veci sú naozaj lepšie a je to na nich vidieť.
15. Dedko mojej bývalej manželky bol multimilionár. Na Vianoce to bol u nich doma čistý cirkus. Príbuzní z rôznych kútov sveta sa zliezli na jeho obrovskej haciende s jediným cieľom – čo najhlbšie sa mu napchať do zadku. Ja som strávil večer s deckami na ihrisku a bolo mi tam fajn.
Asi dva týždne po Vianociach mi volal a chcel vedieť, čo môže pre mňa a moju rodinu urobiť. Povedal som mu, že nechcem jeho peniaze a mám záujem len o jedno – aby moje deti, jeho vnúčatá, poznali svojho dedka. Dlhšie sme o ňom nepočuli, až sa napokon jedného dňa neohlásene ukázal na prahu našich dverí.
Strávili sme spolu veľmi príjemné popoludnie, kde nám a deťom rozprával zaujímavé historky zo svojej mladosti. Až neskôr som zistil, že obom založil veľmi štedrý zverenecký fond, aby som si nemusel robiť starosti s vysokou školou. Keď som sa ho pýtal, čo to má znamenať, povedal mi: „Ty, krpci a tvoji rodičia ste bolí jediní, ktorí odo mňa nikdy nič nechceli. Mohol som byť pri vás sám sebou a to vám bohato stačilo.“