Po skončení medicíny človek možno dostane diplom, ale empatiu, takt a profesionálne zaobchádzanie si musí splašiť na vlastné náklady. Nie vždy sa to podarí a títo pacienti to veľmi dobre vedia. Na Reddite sa nedávno podelili o skúsenosti s lekármi, ktorí robia hanbu celej profesii ako takej, a prezradili, aké absurdné rady či diagnózy si od nich museli vypočuť. Poďme sa na ne teda pozrieť.
1. „Neexistuje, že vás to bolí.“ Bola som u zubárky a v skutočnosti ma to bolelo už dobrých desať minút, ale až vtedy som sa začala sťažovať. Vysvitlo, že mi prevŕtala zdravý zub.
2. Brat viezol do nemocnice kamaráta s otvorenou zlomeninou ruky. Bolo vidno kosť. Chvíľu čakal v ordinácii, potom prišla mladá doktorka, pozrela sa mu na ruku a vypadlo z nej: „Fuj!“ Rovno sa otočila na päte a odišla preč. O pár minút neskôr prišiel iný doktor.
3. Bola som na gynekologickej prehliadke, keď som zrazu dole zacítila niečo zvláštne. Nie bolestivé, len skrátka divné. „Čo to robíte?“ spýtala som sa, načo som sa dočkala odpovede: „Nakláňam vám maternicu. Niektoré ženy vravia, že im to je príjemné.“ Odchádzala som odtiaľ veľmi rozčarovaná. Už je to 15 rokov a doteraz som sa nestretla so žiadnym iným lekárom, ktorý by mi robil niečo podobné.
4. Prijali ma s hlbokou žilovou trombózou. Lekár mi povedal, že prvé hodiny sú kritické a počas nich je to 50 na 50 – polovica prežije, polovica zomrie. Zhodou okolností tam bol vtedy ešte jeden pacient s rovnakou diagnózou. Neprešli ani dve hodiny a jeho nehybné telo odnášali preč. Ako ho tak niesli, ten istý lekár sa pri mne pristavil a hovorí: „Vidíte? Zdá sa, že vy budete ten šťastný.“
5. „Je to len vo vašej hlave,“ povedala mi psychiatrička. Kto by to bol povedal?!
6. Doktor mi odmietol vyšetriť prsia. Dôvod? Vraj sú príliš malé na to, aby som mala rakovinu.
7. Kedysi som pracovala s duševne aj fyzicky postihnutými deťmi. Spomínam si na dievčatko, mohlo mať tak asi desať, s Downovým syndrómom a bezpochyby to bola najúžasnejšia ľudská bytosť, akú som kedy stretla. Potom ochorela a previezli ju do nemocnice.
Keď som ju prišla navštíviť, videla som, ako veľmi pochudla. Keď som sa opýtala lekára, prečo ju nekŕmia cez infúziu, jeho odpoveď bola: „Normálneho pacienta by sme kŕmili, ale toto? Toto je prirodzená selekcia.“ Okamžite som to oznámila mame dievčatka. Bola smutná, sklamaná, ale nie prekvapená. Očividne to nebolo prvý raz, čo sa s niečím podobným stretla.
8. Prišiel som za lekárom s tým, že ma celé mesiace neskutočne svrbia uši a idem sa z toho zblázniť. Jeho rada: „Proste tam strčte prst a škrabte silnejšie!“
9. Mala som 15 a mama ma zobrala na prvú preventívnu prehliadku ku gynekológovi. Jej súčasťou bolo váženie. „Si trochu podvyživená,“ skonštatoval lekár a potom pokračoval: „Ale pokojne taká ostaň. Si veľmi atraktívna. Štíhlosť ti pristane.“ V tom čase som trpela poruchou príjmu potravy a celé dni som hladovala.
10. Lekárka sa ma opýtala, či som už niekedy bola tehotná, a ja som jej povedala, že nie. „Ešte nie,“ opravila ma. Myslím, že „nie“ bola úplne postačujúca odpoveď, ale keď sa jej bude potom v noci lepšie spávať… Len by som chcela vidieť, ako by jej podobné správanie prešlo pri niečom inom. „Prekonali ste rakovinu?“ „Nie.“ „Ešte nie.“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
