Pohovory – neodmysliteľná súčasť hľadania práce. Kým nájdeš takú, kde ťa nikto nechce ošklbať, prizná ti na zmluve plnú mzdu a nemá problém odvádzať za teba do zdravotky, preskáčeš si ich hneď niekoľko.
Je to jedna z tých životných situácií, kde sa môže posr*ť naozaj čokoľvek alebo, ideálne, všetko naraz. Presne to sa stalo týmto ľuďom z Twitteru, ktorí sa podelili o tie najhoršie pohovory, aké kedy zažili. A bolo to naozaj pestré.
1. Na pohovor k nám do banky prišla staršia Ruska. K náplni jej práce by patrila aj komunikácia s klientmi, najmä tými, ktorí nám dlžia veľkú sumu peňazí. Opýtal som sa jej, ako by empaticky zvládla situáciu, keby jej tu niekto začal plakať (čo sa stáva pomerne často). Bez zaváhania povedala: „Plač si nechaj na doma, ten ti tu nepomôže.“
2. Bol to nezávislý filmový producent, tak trochu skrachovaný a tak viac ako trochu opitý. Meškal 40 minút a prvú polhodinu pohovoru básnil o tom, aké bude mať krásne kolegyne. Podľa môjho mena sa pôvodne domnieval, že aj ja budem žena, a neskrýval sklamanie, že nie som. To miesto nedostal.
3. Pohovor bol na Halloween a dostala som mail, že budú počas dňa oslavovať a že budú všetci v kostýmoch. Vraj sa môžem nahodiť aj ja, ale keď nechcem, nemusím. Nechajú to na mňa. Chcela som byť kolegiálna, tak som sa obliekla za Log Lady zo seriálu Twin Peaks. Nikto nebol v kostýme. Absolútne nikto. A akoby to nestačilo, ženy, ktoré ma spovedali, ani nevedeli, čo to je za seriál…
4. Išiel som na pohovor s brutálnou opicou. Privítala ma milá sekretárka, postavila sa a vystrela ruku k zasadačke, kde sa mal pohovor konať. V mojej rozbitej makovici som si to nesprávne vysvetlil… myslel som, že mi podáva ruku, tak som jej do dlane vložil tú svoju.
Pozreli sme sa na seba a prisahám, že by som vtedy najradšej zakapal. Obom nám bolo trápne pustiť sa, tak sme napokon vošli do zasadačky tak, ako sme boli – ruka v ruke.
5. Môj kolega raz vybehol na pohovor cez obednú prestávku. Chlapík ich (jeho a ďalších dvoch potenciálnych uchádzačov) zamkol v miestnosti na dve hodiny a odmietal ich pustiť, dokiaľ „nevyriešia jeho problém“. Kolega zavolal políciu. Tá chlapíka napokon obvinila z neoprávneného väznenia a chalan mal zrazu z jedného problému dva.
6. Môj prvý pohovor, bol som vydesený na smrť. Polovicu času som hyperventiloval, a keď sa ma šéf opýtal, akým prínosom by som bol pre jeho firmu, nestihol som sa ani zastaviť a z úst mi vyletelo: „A akým prínosom pre firmu ste vy?!“
7. Končila som vysokú a v to ráno som mala šialenú opicu. Pohovor bol jeden veľký trapas, čo najskôr som chcela byť odtiaľ preč a už cestou domov som urevaná volala kamarátkam.
Na druhý deň som sa s nimi stretla v kaviarni a podrobne im rozprávala o tom „kreténovi, ktorý nevie, o čo prišiel“. V tom chlapík z vedľajšieho stola odložil nabok noviny, ktoré sa mu rozprestierali pred tvárou, a aha ho… pán „kretén“.
8. „Prečo si myslíte, že budete dobrý obchodný zástupca?“ spýtal sa ma chlapík na pohovore. Bol som šialene nervózny, mozog mi fungoval tak na desať percent, ústa sa tým nenechali odradiť. „Lebo viem dobre klamať…?“ vypadlo zo mňa. Vo filme by mi to možno prešlo, v realite ma vyrazil von takmer aj s dvermi.
9. Raz som zavolala manažérke, že som chorá, aby som mohla ísť do inej firmy na pohovor. Vysvitlo, že urobila to isté. Keď sme sa ocitli tvárou v tvár v čakacej miestnosti, nevedeli sme, či sa smiať, alebo plakať. Ani jedna ten džob nedostala.
10. Vyšla som po schodoch na najvyššie poschodie, pľúca som nechala na prízemí. Pri veľkých dverách stála staršia pani a môj neokysličený mozog sa nazdával, že ukazuje na dvere a chce, aby som vošla. Dotackala som sa k nim a teatrálne ich otvorila. Bola to skriňa.
11. Právnická firma. Spolumajiteľ sa ma opýtal, či som ešte panna. V tej sekunde som stratila záujem a po zvyšok pohovoru som premýšľala, či je nelegálne pichnúť niekoho perom do oka.
12. Pred pohovorom som sa rozhodla naštudovať si na internete nejaké tipy. Razantné potrasenie rukou, očný kontakt… blá, blá, blá. Po tom, čo som chlapíkovi skoro odtrhla ruku, som naňho vytrvalo hľadela solídne tri minúty, kým si sadol. Bol vydesený. Musela som vyvaľovať oči ako posadnutá bábika a on chudák nevedel, či ho preklínam, alebo ma chytá srdcový infarkt.
13. Týpek, ktorý sa hlásil ako organizátor detského charitatívneho podujatia. Mal súdny zákaz priblíženia sa k deťom. Muž, ktorý uprostred pohovoru zistil, že mu pri teroristickom útoku v zimbabwianskom nákupnom centre zomrel kamarát. Žena, ktorá si nahlas prdla a potom začala od poníženia plakať. Práca personalistu je na nezaplatenie…
14. Elegantne som sa nahodila a dorazila na pohovor. Chlapík, čo ho mal viesť, sedel na zemi, v náručí ovca, ktorej tvár príšerne zmasakroval kojot. Strávila som tri hodiny na kolenách v mláčke vody a krvi v snahe zachrániť tú ovcu. Prežila. Miesto som dostala.
15. Pozvali ma na pohovor len preto, aby na mňa mohol personalista jačať za jednu gramatickú chybu, ktorú mi našiel v životopise. Povedal mi, že mu mám zavolať, keď si nájdem prácu… aby „zažaloval toho magora, čo ponúkol miesto takej negramotnej krave“.
16. Sedela som v kresle, personalista za stolom, na ktorom bol položený môj životopis. Opýtal sa ma otázku, začala som odpovedať. Ešte som nebola ani v polke druhej vety, už mi začal na fotku na CV-čku kresliť okuliare a čierne zuby.
Zdroj: harriepw / Twitter
