Každý trapas má jedno pozitívum a jedno negatívum. Pozitívum – ostatní naň do dvoch hodín zabudnú. Negatívum – ty také šťastie mať nebudeš. Tvoj mozog ti ho bude v pravidelných intervaloch pripomínať až do konca života a s najväčšou pravdepodobnosťou si ani na smrteľnej posteli nenechá ujsť príležitosť šplechnúť ti ho to ksichtu.
Ale nerob si vrásky. Trápne situácie zažívame všetci a príhody týchto ľudí z Twitteru sú toho jasným dôkazom. Na sociálnej sieti sa nedávno podelili o nepríjemnosti, z ktorých sa nespamätajú hádam až do konca života, a my sme tie najvtipnejšie z nich zozbierali v tomto článku. Tak si ich teda poďme prečítať.
1. V supermarkete ma začal naháňať nejaký psychopat. Pridal som do kroku, on pridal tiež, zase som zrýchlil, on zrýchlil tiež, až sme doslova šprintovali medzi regálmi. Zastavil som, lebo som už nevládal, a periférne som videl, ako sa ku mne približuje. Potom sa ma opýtal, či by som mu láskavo vrátil jeho nákupný vozík.
2. Manželka a ja sme išli na obed s jednou z jej kamarátok. Zohol som sa, že dám jej malému pusu na hlavu, keď som si zrazu uvedomil, že dojčí, a to, čom som považoval za jeho hlavu, nebola jeho hlava. Opakujem. Nebola to jeho hlava.
3. Mala som asi osem a na nohách jedny z tých super cool tenisiek s kolieskom na päte. Boli sme v obchode, ja som prišla zozadu za otcom, chytila som ho za vrecká na nohaviciach a povedala: „Ťahaj ma.“ Chlapík sa otočil. Nebol to môj otec.
4. Niekoľko minút som obdivovala kabát na figuríne, krúžila okolo neho, skúšala materiál, rozmýšľala, či ho kúpim… Bola som do toho taká ponorená, až mi úplne uniklo, že tá figurína nie je tak celkom figurína. Bola to skutočná žena a ten kabát nebol na predaj.
5. Sedela som vo vlaku a všimla som si, že jedna z cestujúcich si zabudla na sedadle tašku. Schmatla som ju, utekala ku dverám, a keďže sa už pomaly zatvárali, rýchlo som ju hodila na nástupište so slovami: „Toto ste si zabudli!“ Keď som sa otočila, stála som tvárou v tvár ďalšej spolucestujúcej. Vysvitlo, že to bola jej taška.
6. Bol som na večeri v super nóbl hoteli v Londýne a potreboval som ísť na záchod. Neskutočne futuristický dizajn, nič podobné som nikdy nevidel. Začal som robiť, pre čo som tam prišiel, keď sa zrazu vedľa mňa pristaví chlapík a začal si UMÝVAŤ RUKY V PISOÁRI. Ja som bol zdesený z neho, on bol zdesený zo mňa, nanešťastie, on bol v práve. Močil som totiž do umývadla.
7. S manželom sme boli na ochutnávke vín. Muž v obleku nám vysvetľoval, ako máme víno najprv chvíľu podržať v ústach a zľahka sa nadýchnuť, aby sa uvoľnili všetky jeho chute. Manžel to skúsil, skoro sa zadrhol a v snahe nezložiť sa opľul chlapíka aj s jeho super drahým oblekom od hlavy až po päty.
8. Mala som sa v bare stretnúť s novým potenciálnym biznis partnerom. Usadili sme sa a na stole bola miska orieškov, tak reku, že si ich zopár dám. Hodila som si ich do úst a hovorím vám, boli to tie najtvrdšie orechy, aké som kedy jedla. Prečo? Lebo to neboli orechy. Boli to kôstky z olív, ktoré tam ostali po predchádzajúcich zákazníkoch. A JA SOM ICH MALA V ÚSTACH.
9. Prvé rande. Vošli sme do reštaurácie a ja som videla dvoch pianistov hrajúcich na dve nádherné krídla. Hovorím chalanovi, aké je to úžasné, že sa niekto dokáže takto dokonale zladiť. Pozeral na mňa ako na idiota. Asi preto, že som bola idiot. Bol tam totiž len jeden pianista, jedno nádherné krídlo a jedno obrovské zrkadlo.
10. Kamarátkin otec pracoval v pohrebnom ústave. Akurát utešoval staršiu manželku zosnulého, keď zbadal, že má na brade vlas, a chcel jej ho dať dole. Ona skríkla. Nebol to vypadnutý vlas, ale chlp. Chlp, čo jej vyrastal z brady a on ho normálne nadrzovku vyšklbol. Žene vybehla slza, zanadávala niečo po taliansky a plakala ďalej.
11. Bola som s kamarátkou v malej rodinnej kaviarničke a snažila som sa nájsť toalety. Bolo mi divné, ako boli ďaleko, a ešte divnejšie, že pri umývadle boli zubné kefky. Potom mi to došlo. Vlámala som sa k nim domov.
12. Prišla som k frajerovi na byt. Pod schodmi stál kôš so špinavou bielizňou a v ňom tričko, ktoré som dva dni dozadu prala. Tak som ho vybrala, dobre si k nemu pričuchla… a akurát vtedy vyšiel z izby frajerov spolubývajúci. Nebolo to frajerovo tričko. Boli to trenky toho spolubývajúceho.
13. Bol som na pláži – peňaženka v jednej ruke, v druhej ruke akési smeti. Samozrejme, že som hodil do koša svoju peňaženku. Ako som sa tam tak hrabal v smetnom koši a snažil sa ju nájsť, pristavila sa pri mne milá pani a z ľútosti mi dala euro. Myslela si, že som bezdomovec.
14. Boli sme s malým na detskej oslave. Keď nastal čas ísť domov, zobrala som ho za ruku, odkráčala k autu a ako mu tak otváram dvere, pozerám… veď toto nie je moje dieťa. Zobrala som z oslavy cudzie dieťa.
15. Po ceste z práce som zvykla prechádzať okolo hotela a sem-tam som sa v ňom zastavila na záchod. Aj teraz som chcela. Tlačila som dvere do lobby, ale nechceli povoliť, a vtedy mi oči padli na hračky rozhádzané po zemi a deti pozerajúce telku. Ani som sa nestihla spamätať, už po mne akási ženská bliakala, že na mňa zavolá políciu. Aby sme to skrátili – už to nebol hotel.
16. Mal som asi sedem. Stratil som sa v aquaparku, tak som sa vrátil na miesto, kde mali mať naši veci, a naozaj tam boli. Prisadol som si k nim na uterák, napil sa z fľaše, odjedol im z jedla… a vtedy za mnou dobehol môj brat a spýtal sa ma, prečo sedím na uteráku s úplne cudzími ľuďmi.
