11. S kamarátom sme sa na ulici pred bytovkou hrali s jeho hračkami. Obaja sme mohli mať tak päť. Jedna z jeho hračiek sa mi neskutočne páčila, tak som vymyslel brilantný plán – keď ju vyhodím na strom, nebude ju vedieť zložiť a ostane tam, takže si ju budem môcť zobrať. A presne to som aj urobil.
Keď sa zasekla na strome, rozplakal sa, pobral si zvyšné hračky a odišiel domov. Bolo mi to ľúto. Vtedy mi došlo, že ani ja ju teraz neviem zložiť, tak som ju nechal na strome a odišiel. O dva týždne neskôr som tade prechádzal znova, keď zafúkal silný vietor a spomínaná hračka mi padla rovno pod nohy. Natešený som ju zodvihol a utekal za kamarátom domov, že mu ju vrátim.
Dvere mi otvorili jeho uplakaní rodičia s tým, že „nie je doma“. Až o niekoľko rokov som si uvedomil celú pravdu. Moja mladšia sestra bola vážne chorá, takže sme bývali v lacnej bytovke neďaleko nemocnice. Väčšina mojich kamarátov mala nejakú vážnu chorobu a tento chlapec nebol výnimkou. Ukradol som hračku dieťaťu s rakovinou a ono o dva týždne nato zomrelo. Nikdy si to neodpustím.
12. Na základnej škole som šikanovala spolužiačku. Zašlo to tak ďaleko, že chúďa dievča muselo prestúpiť na inú školu do vedľajšieho mesta, aby odo mňa malo konečne pokoj.
13. Zo srandy som povedal spolužiakovi, že jeho mama je tučná. V týždeň, keď zomrela. Vedel som o tom, povedal mi to, len mi to úplne vyfučalo z hlavy. Jeho výraz tváre ma bude v nočných morách prenasledovať asi do konca života, ale úprimne? Zaslúžim si to.
14. Keď som mal 5, udrel som nejakého chalana bejzbalovou pálkou rovno do hlavy. Viem, že mi povedal niečo nepekné, ale nech už to bolo hocičo, toto rozhodne nebola primeraná reakcia.
15. Boli sme s našimi a so sestrou v peknej reštaurácii, keď mi zrazu napadlo, že si do ruky nasypem čierne korenie a fúknem ho sestre a mame do tváre. Myslel som si, že začnú kýchať ako v rozprávkach a bude to sranda. Namiesto toho celé očerveneli, začali sa dusiť a sestra začala plakať. Ostal som pri stole sám a cítil som sa ako h*vno sveta.
