7. Spolužiačka z výšky nás ako partiu pozvala na chatu, ktorú vlastnili jej rodičia. Po niekoľkých pivách ma zrazu začalo krútiť a mne bolo jasné, že kým sa uvoľní záchod, bude neskoro. Tak som si zobral z kuchyne servítky, zaliezol kúsok do lesa a vyložil, čo bolo treba. Ako som si už značne opitý naťahoval nohavice, šmykla sa mi noha, no v tom stave som to absolútne neriešil.

Na druhý deň ráno som počul spolužiačku (tú, ktorá nás pozvala), ako sa niekomu sťažuje, že jej pes v noci dovliekol dovnútra h*vno a roznosil ho po celom koberci. Bol som to ja. To, na čom som sa večer predtým pošmykol, očividne nebola mokrá tráva…

8. Som slepý na jedno oko. Už som sa tak narodil, takže som na to zvyknutý a na prvý pohľad moje oko vyzerá úplne normálne. Moja rodina a blízki priatelia, pochopiteľne, vedia, že naň nevidím, ale zvyknem to skrývať pred kolegami a šéfmi, len tak pre istotu.

9. Z času na čas, keď som nútený rozprávať sa s niekým, koho fakt nemusím, náročky vyslovujem niektoré slová zle, aby som dotyčného vytáčal minimálne rovnako, ako on vytáča mňa.

10. V piatej triede som počas návštevy u kamarátky ukradol jej vzácnu Pokémon kartičku. Dnes mám 22 rokov a nielenže som jej to stále nepovedal, stále sa kvôli tomu cítim previnilo.

11. S dvomi kamarátmi sme sa vybrali na niekoľkodňovú turistiku, ktorú sme plánovali zakončiť výstupom na sopku (1 300 m n. m.). Všetci boli uchvátení naším odhodlaním ísť na takú dlhú túru. Vyšliapali sme prvých 400 metrov, zistili, že toto nie je nič pre nás, a na vrch sopky sme sa napokon odviezli lanovkou. Nafingovali sme zopár fotiek a nikdy sme nikomu nepovedali, že sme v skutočnosti nešli peši. Ani jeden z nás to neľutuje.

12. Môjmu bývalému trénerovi jazdectva som prepichla na aute všetky pneumatiky. Donútil ma kúpiť koňa so zdravotným postihnutím, len aby mohol zhrabnúť obrovskú províziu. Koňa sme museli dať uspať, moja rodina prišla o veľkú časť úspor a ja som prakticky stratila záujem o jazdenie ako také. Podľa mňa si to zaslúžil a pokojne by som to urobila zas.

13. Za celý svoj život sa mi podarilo upchať záchod len jeden jediný raz – na detskej narodeninovej oslave môjho bratranca. Totálne som spanikáril, vylovil som svoje veľdielo holými rukami a „nenápadne“ ho prepašoval do mačacieho záchoda. Netrvalo dlho a všimol si ho niekto z dospelých. Úprimne, všetci boli viac zmätení ako nahnevaní, napriek tomu som nemal odvahu priznať, že za tým stojím ja.

Ak si chceš prečítať tajomstvá, ktoré ľudia nikdy neprezradia svojim rodičom, klikni sem.