8. Mal som asi päť. Námesačný som sa vykradol zo stanu, skĺzol sa z útesu a spadol do jazera. Vtedy som sa zobudil. Mokrý a vydesený na smrť som tam stál a jačal, až dokiaľ ma naši neprišli zachrániť.
9. Asi dvadsať rokov dozadu som stanoval neďaleko Arkansasu. V tom čase vyšiel horor Záhada Blair Witch a ja som to mal stále celé pred očami. Okolo druhej alebo tretej ráno som sa zobudil na to, že mi okolo stanu behá akési dieťa a nahlas plače. Skoro som skolaboval. Keď som sa konečne odhodlal vyjsť von, zistil som, že malé nemôže mať viac ako 3 roky, je na smrť vydesené a behá tam len v plienke. Zobral som ho dnu.
Absolútne som nevedel, čo robiť. Nemôžem chodiť z kempu do kempu a pýtať sa, či niekomu nechýba dieťa, ochrancovia parku boli už dávno fuč, a tak som sa napokon rozhodol zavolať políciu. Ako som vyťahoval mobil, zrazu spoza stromov vykukla akási žena a pokojne hovorí: „Ako si sa sem dostala?“
„Mami, mami!“ začalo kričať dieťa a utekalo k nej. Ako hovorím, bola úplne pokojná. Poďakovala mi a odišla preč. Už vtedy mi to bolo divné, ale teraz, keď som sám rodičom, si neviem predstaviť, ako mohla byť taká pokojná, keď uprostred noci zistila, že jej dieťa nie je v stane. Niektorých ľudí nepochopíš.
10. Myslel som si, že na náš stan útočia tri medvede. Vysvitlo, že to boli len psy, ktoré niekomu ušli a vďaka svetlu vonku vyzerali giganticky.
11. Boli sme s kamarátmi opití uprostred divočiny a skrsla nám v hlave brilantná myšlienka – začneme vyť na mesiac. Hádajte, kto privolal svorku vlkov? Do tábora prišli asi pol hodiny po tom, čo sme sa usalašili na hojdacích sieťach, že ideme spať. Našťastie nás len oňuchali a odišli preč, ale musím povedať, tak veľmi ako vtedy mi ešte nelepilo.
12. Bol som pomerne mladý, keď sme s otcom stanovali neďaleko Alabamy. Bolo neskoro v noci, akurát sme si išli ľahnúť, keď zrazu celým lesom otriasol hlboký ston. S otcom sme pozreli na seba a usúdili, že to boli len stromy… no potom sa to ozvalo ešte dvakrát. Otec zobral baterku, ja do ruky obrovskú palicu a išli sme to preskúmať.
Po chvíli sme našli na zemi ležať ženu. Tvárou dole, hlava z kopca, nohy smerom do kopca a stále nahlas stonala. Očividne toho dosť popila. Povedala nám, že tu stanovala so svojím frajerom, no pohádali sa, on odišiel preč a nechal ju tu.
Mala svoje auto, tiež chcela ísť preč, no ostalo jej drevo, a tak nám ho išla ponúknuť, cestou sa ale strepala na zemi a nevedela sa postaviť. Zobrali sme ju k nám do kempu a ubezpečili sa, že v tú noc nikam autom nepôjde.
13. Ako malá som išla s rodinou na výlet do prírody. Všetci spali v karavane, len ja som spala vonku na hojdacej sieti. Uprostred noci som sa zobudila na to, že mi do nej od chrbta niečo agresívne vráža. Nezdalo sa mi, že by to bol človek. S maličkou dušičkou som sa otočila… a našla jeleňa, čo si škriabe zadok o strom tak, že mi parohmi udiera rovno do siete. Teraz sa na tom smejem, ale vtedy mi nebolo všetko jedno.
