Každý trapas má jedno pozitívum a jedno negatívum. Pozitívum – ostatní naň do dvoch hodín zabudnú. Negatívum – ty také šťastie mať nebudeš. Tvoj mozog ti ho bude v pravidelných intervaloch pripomínať až do konca života a s najväčšou pravdepodobnosťou si ani na smrteľnej posteli nenechá ujsť príležitosť šplechnúť ti ho to ksichtu.
Ale nerob si vrásky. Trápne situácie zažívame všetci a príhody týchto ľudí z Twitteru sú toho jasným dôkazom. Na sociálnej sieti sa nedávno podelili o nepríjemnosti, z ktorých sa nespamätajú hádam až do konca života, a my sme tie najvtipnejšie z nich zozbierali v tomto článku. Tak si ich teda poďme prečítať.
1. V supermarkete ma začal naháňať nejaký psychopat. Pridal som do kroku, on pridal tiež, zase som zrýchlil, on zrýchlil tiež, až sme doslova šprintovali medzi regálmi. Zastavil som, lebo som už nevládal, a periférne som videl, ako sa ku mne približuje. Potom sa ma opýtal, či by som mu láskavo vrátil jeho nákupný vozík.
2. Manželka a ja sme išli na obed s jednou z jej kamarátok. Zohol som sa, že dám jej malému pusu na hlavu, keď som si zrazu uvedomil, že dojčí, a to, čom som považoval za jeho hlavu, nebola jeho hlava. Opakujem. Nebola to jeho hlava.
3. Mala som asi osem a na nohách jedny z tých super cool tenisiek s kolieskom na päte. Boli sme v obchode, ja som prišla zozadu za otcom, chytila som ho za vrecká na nohaviciach a povedala: „Ťahaj ma.“ Chlapík sa otočil. Nebol to môj otec.
4. Niekoľko minút som obdivovala kabát na figuríne, krúžila okolo neho, skúšala materiál, rozmýšľala, či ho kúpim… Bola som do toho taká ponorená, až mi úplne uniklo, že tá figurína nie je tak celkom figurína. Bola to skutočná žena a ten kabát nebol na predaj.
5. Sedela som vo vlaku a všimla som si, že jedna z cestujúcich si zabudla na sedadle tašku. Schmatla som ju, utekala ku dverám, a keďže sa už pomaly zatvárali, rýchlo som ju hodila na nástupište so slovami: „Toto ste si zabudli!“ Keď som sa otočila, stála som tvárou v tvár ďalšej spolucestujúcej. Vysvitlo, že to bola jej taška.
6. Bol som na večeri v super nóbl hoteli v Londýne a potreboval som ísť na záchod. Neskutočne futuristický dizajn, nič podobné som nikdy nevidel. Začal som robiť, pre čo som tam prišiel, keď sa zrazu vedľa mňa pristaví chlapík a začal si UMÝVAŤ RUKY V PISOÁRI. Ja som bol zdesený z neho, on bol zdesený zo mňa, nanešťastie, on bol v práve. Močil som totiž do umývadla.
7. S manželom sme boli na ochutnávke vín. Muž v obleku nám vysvetľoval, ako máme víno najprv chvíľu podržať v ústach a zľahka sa nadýchnuť, aby sa uvoľnili všetky jeho chute. Manžel to skúsil, skoro sa zadrhol a v snahe nezložiť sa opľul chlapíka aj s jeho super drahým oblekom od hlavy až po päty.
8. Mala som sa v bare stretnúť s novým potenciálnym biznis partnerom. Usadili sme sa a na stole bola miska orieškov, tak reku, že si ich zopár dám. Hodila som si ich do úst a hovorím vám, boli to tie najtvrdšie orechy, aké som kedy jedla. Prečo? Lebo to neboli orechy. Boli to kôstky z olív, ktoré tam ostali po predchádzajúcich zákazníkoch. A JA SOM ICH MALA V ÚSTACH.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
