Každý z nás v živote urobil niečo natoľko bláznivé, zúfalé či ponižujúce, že o tom nemôže povedať ani živej duši. Čo však môže, je anonymne sa vyrozprávať na internete. Presne to urobili títo používatelia Redditu, na ich príhody sa však najprv musíš poriadne psychicky pripraviť. Ak si ich trúfaš prečítať, tak nech sa páči.
1. Na základnej škole sme mali divného spolužiaka, ktorý pchal keksíky do držiakov s toaletným papierom, takže vždy, keď si chcel niekto odtrhnúť toaleťák, spadol mu do ruky keksík. Zašlo to tak ďaleko, že riaditeľ zvolal hromadnú schôdzu všetkých študentov a dôrazne žiadal dotyčného, aby s tým prestal. Bol som to ja.
2. Išiel som s kolegami do jednej z tých únikových miestností, kde má človek počas celej hry na rukách putá. Opitému mi prišlo ako brilantný nápad vykĺbiť si zápästie a pokúsiť sa z nich vyvliecť. Nebol. Okamžite nás odtiaľ vykopli, kolegovia ma mali za totálneho magora a ja som skončil v nemocnici. O pár týždňov som dal preventívne výpoveď.
3. Prišiel som na stretnutie asi o polhodinu skôr a nemal som čo robiť, tak som si z davu vytypoval náhodného chlapíka a začal ho sledovať. Tváril som sa, že som súkromný detektív. Sledoval som ho pár blokov, až dokiaľ neprišiel k domu, v ktorom som niekoľko rokov dozadu býval, a nezaliezol dnu. Bolo to divné. Ja som bol divný.
4. Ukradol som z kostola asi tisíc oblátok, pretože mi neskutočne chutili a nevedel som, kde inde sa s k nim dostať. Keď som ich jedol, cítil som sa požehnane a hriešne zároveň.
5. Ako malý som uprostred poľa našiel mŕtveho potkana. Dal som mu pusu na rozlúčku, aby mal pocit, že aspoň niekomu na tomto svete na ňom záležalo.
6. Na výlete s kamošmi som sa opil ako prasa a zjedol asi tonu štipľavého jedla. Ledva som dobehol naspäť na ubytko, už sa zo mňa večera valila von z opačného konca. Doslova som sr*l ohnivé plamene, keď ma zrazu začalo napínať. Aj alkohol sa rozhodol, že to už vo mne nedáva.
Na smetný kôš som nedočiahol, jediná možnosť bola teda sprcha. Podarilo sa mi naštelovať sa tak, že som stále mohol vykonávať potrebu a zároveň vracať do sprchy. Oboje som týmto svojím počinom efektívne upchal a následne zistil, že na byte nie je zvon. Neostávalo mi teda iné, ako zavolať majiteľovi… a vysvetliť mu, ako som mu jednou ranou zneškodnil sprchu aj záchod.
7. Raz som sa začal uspokojovať nad vzdychmi vychádzajúcimi od susedov. Predpokladal som, že patria nejakej peknej babe, ktorú sused akurát nakladá. Nepatrili. Patrili autistickej dcére môjho druhého suseda, ktorá sa nevie verbálne vyjadrovať, preto používa len akési pazvuky. Keď si na to spomeniem, chce sa mi umrieť.
8. Keď som bol mladší, zaregistroval som sa na medzinárodnej online zoznamke. Bolo mi jasné, že to bol podvod, ale nedalo mi to. Vymyslel som si meno, namiesto fotky nahodil čierny štvorec a začal sa prehrabávať medzi „používateľkami“. Do pár minút som mal v schránke kopec správ od údajných žien, ktoré boli zo mňa úplne paf.
Vedel som, že nič z toho nie je skutočné, ale aj tak mi to dodávalo sebavedomie. Vždy, keď ma nejaká v reálnom živote odmietla, som sa opäť nalogoval sem a začal si čítať správy, ktoré pravdepodobne písali boti. Aspoň na chvíľu som mohol predstierať, že som populárny, a to ma hneď učičíkalo. Viem, že je to úbohé, ale hold…
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
