7. Na bunke sme bývali štyri baby a všetky tri sme vedeli, kedy má ona krámy. Ako? Nuž, nechávala nám pekné suveníry – krvavé nohavičky na podlahe v kúpeľni, hoc aj týždeň. Nehovoriac o tom, že jej polovica zdieľanej izby bola vlastne len obrovská kopa prepoteného oblečenia.
8. Môj dnes už manžel mal na vysokej spolubývajúceho, z ktorého mal „veľmi zlý pocit“. Neustále mi o tom rozprával, no chalan nerobil nič príšerné – nenechával nespláchnuté tekutiny v záchode, nevodil si večerné návštevy bez ohlásenia, pod posteľou mu nehnilo jedlo. Tak som ho vždy odbila s tým, že to určite nemôže byť také zlé a možno je len zaujatý.
Podotýkam, že sme v tom čase mali vzťah na diaľku a osobne som jeho spolubývajúceho nikdy nestretla. Nuž, aby som to skrátila, jedno pekné leto chalan uniesol svoju frajerku a na niekoľko dní ju zamkol v skrini.
9. Na začiatku semestra nám všetkým veľmi teatrálne oznámila, kedy má narodeniny. Tvárila sa, akoby to bol štátny sviatok, a keďže sme nemali nervy na jej frflanie, spoločne sme sa jej v ten deň vyskladali na tortu. Keď sme jej ju dali, začala po nás jačať: „To, že mám dnes narodeniny, ešte neznamená, že ich chcem oslavovať!“
10. Podvádzala svojho snúbenca a ešte aj robila idiotské „mňam mňam“ zvuky počas jedenia. Raz sa to vo mne zlomilo a povedala som mu to. Ospravedlnil sa, dal mi peniaze na ďalšie dva nájmy a zaplatil za porušenie nájomnej zmluvy. Celkom dobrý deal, ak môžem povedať za seba.
11. Môj spolubývajúci bol génius. Robil výskum na jednej z najprestížnejších svetových univerzít, a to bol ešte len prvák. Problém bol, že osobná hygiena mu toho veľa nehovorila. Nesprchoval sa celé mesiace – áno, mesiace – a z jeho izby sa šíril taký smrad, že som sa neraz takmer povracal.
12. Záchod si mýlil s odpadkovým košom. Na týždennej báze sme museli volať správcu, lebo sme mali upchatý záchod, a to, čo z neho vyberal… Raz to boli kávové filtre, inokedy deravé ponožky. Čo mu prišlo pod ruku, to spláchol, alebo sa o to minimálne pokúsil.
