Niektorí ľudia sú jednoducho hlúpi. Nemusia ani len otvoriť ústa, a ty už vieš, že intelektuálnej výbavy teda veľa nepobrali. No keď tie ústa predsa len otvoria, valia sa z nich perly, ako napríklad aj tieto otázky, o ktoré sa podelili ľudia na Reddite.
1. Boli sme s kamarátkou na chate a po večeri sme sa rozhodli pozorovať hviezdy. Ako tak sedíme pod šírim nebom, ona hľadí nahor a pýta sa ma: „Sú v nebi nejaké krajiny?“ Bol som zmätený, tak otázku zopakovala: „Také krajiny, ako máme tu na zemi, len na nebi, chápeš?“
Nie, nechápal som, tak pokračovala: „Sú aj v nebi také miesta, kde žijú ľudia?“ Pozrel som sa na ňu, či to myslí vážne, a keď sa nezačala smiať, tak som odpovedal, že nie. „Aha, tak nič,“ zakončila to, a ja som sa už k tejto debate radšej nevracal.
2. Mojou prácou je vyberať mýto. Jedného dňa si sedím vo svojej búde, keď pri nej zaparkuje auto a vybehne z neho veľmi nahnevaná pani. „Každý deň chodím po tejto ceste,“ kričí po mne. „Každý boží deň. O takom istom čase. A každý poondiaty deň mi svieti slnko do očí.“
Snažil som sa jej vysvetliť, že to bude asi tým, že o takom čase zapadá slnko, a pokiaľ nezačne chodiť skôr alebo neskôr, tak s tým toho veľa nenarobím, no ona sa nechytala. „To tú cestu nemôžete nejako otočiť? Alebo zakryť?! Určite nie som jediná, kto má s týmto problém!“
3. Moja 21-ročná sestra sa pri večeri celej rodiny opýtala, ako je to možné, že je na svete toľko mníšok. Mníšky predsa nemôžu mať sex, a teda sa nemôžu rozmnožovať a plodiť ďalšie mníšky. „Ako je teda možné, že ich je toľko?“ pýtala sa. Na tie vyjavené pohľady mojich príbuzných nikdy nezabudnem.
4. Moja kamarátka má sestru, identické dvojča. Raz sa jej jedna slečna opýtala, či si ona sama pamätá, ktoré dvojča vlastne je.
5. Náš stredoškolský bejzbalový tím sa akurát pripravoval na tréning vonku na ihrisku. V tom sa začali zbiehať mraky a jedna moja spoluhráčka sa s absolútnou vážnosťou opýtala: „To začína búrka, alebo len ide noc? Nikdy neviem.“
6. Priniesol som žene na stôl tanier a ona sa ma pýta, čo je to za mäso. „Hovädzie,“ odpovedám jej. „Ale aké hovädzie?“ pýta sa, a ja neviem, čo odo mňa chce, tak hovorím, že mleté. „No to je očividné, že je mleté, drahý, ale aké je to hovädzie? Z kuraťa či z prasaťa?“ V tej chvíli som už ozaj nevedel, či si zo mňa robí srandu, no nevyzerala tak. „Madam, to mäso je z kravy. Je to hovädzie.“
7. „Aké zvieratá súložia so žirafami?! Veď sú strašne vysoké!“ No ja neviem, kamoško. Asi iné žirafy.
8. Sedíme s kamarátkou nad mapou, keď sa ma pýta: „Ako je vôbec možné, že v Japonsku pristávajú lietadlá? Pozri, aké je maličké.“ A prešla po ňom prstom. Neboli sme v tom čase na základnej škole, dokonca ani na strednej, a ja som jej musela vysvetliť, že mapy sa zväčša nevyrábajú v mierke 1:1.
9. „Ako ľudia postavili tieto majestátne hory?“ spýtala sa bratova snúbenica, keď sme autom prechádzali okolo kopcov. Klasických kopcov, ktoré, samozrejme, človek nepostavil.
Nadýchol som sa, že ju idem osvietiť touto brilantnou odpoveďou, no brat mi zakryl ústa rukou a jasne perami naznačil NIE. V ten deň som ju videl prvýkrát a hneď mi bolo jasné, že táto nebude z tých najmúdrejších.
10. Sedeli sme na obede s kolegom, keď sa ma opýtal: „Počuj, keď niekto príde o palec aj ukazovák… čo ja viem, pri nejakej nehode… stane sa potom z jeho prstenníka prostredník?!“ Veľmi by ma zaujímalo, aké myšlienkové pochody ho doviedli k tejto úvahe.
11. Môj šéf ma požiadal, aby som mu v počítači „urobila tie strany menšie“. Nechápala som, čo myslí, až dokiaľ som mu cez plece nenazrela na dokument. Mal ho zväčšený na 200 %.
12. Do našej rodinnej reštaurácie prišla žena a objednala si hranolky bez zemiakov. Najprv som si myslel, že si zo mňa robí srandu, tak som sa začal smiať. Lenže nerobila. Nahnevala sa, že ju tu nikto neberie vážne, a odišla. Hups.
13. Som sestrička na pôrodnej gynekológii. Raz sa ma žena, čerstvá mamička, spýtala, kedy už konečne príde doktor a prepichne jej bradavky. Aby mohla kojiť.
14. „My máme možnosť otvárať digitálne súbory?“ To povedal chlapík, ktorý doposiaľ tlačil PDF súbory, aby si ich mohol naskenovať ako obrázky a uložiť ich na plochu, aby k nim mal prístup.
15. Prišiel ku mne zákazník a strkal mi do ruky účet: „Čo má toto znamenať?!“ Vysvetlil som mu, že to je účet za telefón, on na mňa kričal, že už ho raz zaplatil. Minulý mesiac. „Ale toto je účet za tento mesiac, pane,“ povedal som mu a očividne som ho svojou odpoveďou veľmi nepotešil.
„Počkať, to mi akože teraz budete posielať jeden účet každý mesiac?!“ Pozrel som sa na jeho zmluvu a na nej stálo, že má dvojročnú viazanosť. „Áno, podpísali ste predsa dvojročnú viazanosť.“ Potom na mňa nahučal, že som obyčajný zdierač a podvodník, a pobral sa preč. On si naozaj myslel, že za ten nový iPhone zaplatí jednu 90-eurovú faktúru a bude vybavené…
16. Pracujem v kaviarni, ktorá všetky nápoje leje do bielych šálok. Obyčajných bielych šálok. Raz sa tam zjavila staršia pani a objednala si čiernu kávu a zelený čaj. Priniesla som jej to na stôl a ona sa ma spýtala: „A ktoré je ktoré?“
17. Som trpaslík a s mojím malým vzrastom sa, pochopiteľne, spája množstvo otázok, ktoré dostávam od svojho okolia. Už som si na to tak nejako zvykol, no táto žena ma aj tak dostala. Opýtala sa ma, či si musím do auta kúpiť menší motor, aby… ja vlastne ani neviem prečo.
18. Pracovníčka poisťovne sa bez srandy opýtala môjho otca, či je šanca, že mu tá amputovaná noha dorastie späť.
19. Pracujem vo fastfoodovej reštaurácii a prednedávnom sme najali novú upratovačku. Dnes ku mne prišla s chemickým prípravkom v ruke a pýta sa: „Koľko odmasťovača mám naliať do toho oleja, aby sa zmenil naspäť na vodu?“
20. Robil som v obchode s mobilnými telefónmi 7 rokov. Najviac mi v pamäti utkvela slečna, ktorá sa prišla opýtať, či bude jej mobil ťažší, keď doň posťahuje viac hudby.
