Dokončiť školu s modrým diplomom nestačí. Dobrý lekár potrebuje empatiu a chuť reálne svojim pacientom pomôcť – týmto konkrétnym však presne to chýbalo. Ľudia na Reddite sa podelili o svoje nemilé skúsenosti s lekármi, ktorí by pre dobro všetkých mali svoj titul vrátiť a venovať sa radšej niečomu inému. Nuž, veď posúď sám.
1. „Neviem, čo to je, ale keby to bolo vážne, už ste mŕtvy,“ povedal môjmu manželovi. Bola som s ním v ambulancii a počula som to na vlastné uši. Vykľula sa z toho rakovina čreva, a kým sme sa dostali k inému lekárovi, bolo príliš neskoro. Druhý lekár povedal, že človek by musel byť slepý, aby si toto nevšimol.
2. Prvý lekár mi povedal, že som na tento druh bolesti príliš mladá, druhý ma presviedčal, že z nej vyrastiem. V tom čase som mala 23. Dnes mám 28 a kvôli týmto „odborníkom“ mi následkom autoimunitného ochorenia takmer zlyhala pečeň.
3. Povedal mi, že mám typ agresívnej rakoviny, ktorú prežije len 10 percent pacientov. Nielenže som nemal tento typ rakoviny – napokon vyplávalo na povrch, že nemám rakovinu vôbec.
4. Neustále som sa sťažovala lekárke, že sa mi ťažko dýcha, rýchlo sa zadýcham, som stále unavená, a keď dlhšie chodím, točí sa mi hlava. Vždy to zmietla zo stola, prípadne mi vykričala, aká som lenivá. „Keby ste zdvihli zadok z gauča a išli si zabehať, časom by ste nabrali kondičku a nefuneli by ste pri každom kroku.“ Povedala mi to pred mojím manželom a ja som sa v živote necítila trápnejšie.
Vtedy som si povedala, že stačilo, a objednala som sa k inej lekárke. Tá mi okamžite dala spraviť krvné testy (čo mala moja pôvodná lekárka spraviť už dávno) a zistila, že trpím chudokrvnosťou – do takej miery, že som potrebovala transfúziu. Niektorí ľudia by si mali naozaj vybrať inú profesiu.
5. Mala som 25 a išla som si dať u gynekológa predpísať antikoncepciu. Keď som mu to povedala, skoro ozelenel, postavil sa zo stoličky a ako vychádzal z ambulancie, nahnevane zahundral: „Kde máte obrúčku?! Až ju budete mať na prste, potom vám niečo predpíšem.“
6. Presviedčal ma, že som si nevykĺbil koleno (kým som prišiel na pohotovosť, podarilo sa mi ho „nahodiť“ naspäť), lebo nie je opuchnuté ako balón. Potom mi nasilu narovnal nohu, aby mi ju mohol obviazať elastickým obväzom. O dva dni som bol naspäť, lebo som stratil cit v prstoch na nohách.
7. „Hm, vyzerá to, že oslepnete.“ Ten kretén ma nechal totálne sa zosypať a plakať dobrých päť minút, kým nonšalantne dodal: „Ale nemajte strach. Transplantácie rohovky sú dnes na 99 percent úspešné. Budete v poriadku.“ Naozaj mi neskôr transplantovali rohovku a naozaj som v poriadku, ale mohol to naformulovať aj trochu inak.
8. Mala som 19, keď mi môj obvodný lekár chcel urobiť výter z intímnej oblasti. Povedala som mu, že pravidelne chodím ku gynekologičke a nedávno mi jeden robila, takže to nie je potrebné. „Ale ja to urobím lepšie… a príjemnejšie,“ skonštatoval. Ešte v ten deň som si zobrala kartu a už som tam nepáchla.
9. Známa započula chirurga, ako hovorí svojmu kolegovi: „To decko nemá zmysel operovať. Aj tak umrie.“ Bavili sa o jej synovi. Našťastie, nejaký lekár sa operácie predsa ujal a syn mojej známej – dnes už štyridsiatnik – je úplne zdravý.
10. Mal som asi sedem, šmykol som sa a rozrazil si hlavu o pánt na dverách. Mama ma okamžite zobrala do nemocnice – v tom veku majú decká lebku pevnú asi ako kocku masla. Pochopiteľne, reval som ako tur a otrávený doktor mi pošepkal do ucha: „Ešte chvíľu rev a zariadim, že ťa to bude bolieť ešte dvakrát toľko.“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
