11. Na druhom stupni základnej školy som začala navštevovať psychiatra s úzkostnou a panickou poruchou. Keďže mi úzkosti nedovolili jesť, bola som o sedem kíl podvyživená. Lekár mi predpísal antidepresíva, mne začalo byť lepšie, opäť som dokázala jesť, a tak som, pochopiteľne, začala priberať.
Vtedy mi pán psychiater povedal, že by som si mala dávať pozor, čo jem, lebo začínam „byť tlstá“. Konečne som bola aspoň na spodnej hranici ideálnej váhy a toto bola neskutočná rana pre moje sebavedomie. Rozplakala som sa, mama ho zvozila pod čiernu zem, zobrala ma za ruku a už sme tam nepáchli.
12. Lekár trval na tom, že moje symptómy sú spôsobené pohlavnou chorobou, a následne ma obvinil, že klamem o svojom pohlavnom živote. Kámo. Som dospelý chlap – keby som si myslel, že mám pohlavnú chorobu, tak by som to povedal.
Mal som podozrenie na obličkovú infekciu, ale on to okamžite zmietol zo stola. Namiesto toho mi urobil krvné testy na všetky pohlavné choroby, a hádajte čo? Všetky vyšli negatívne. Prečo? Pretože to bola poondiata infekcia obličiek.
13. „Ak tá bolesť hlavy a zvonenie v ušiach do mesiaca neustanú, príďte zas. Môže to byť nádor na mozgu.“ Presne týmto slovami môj lekár „neúmyselne“ odštartoval môj dlhoročný boj s hypochondriou. A mimochodom, nebol to nádor na mozgu – len infekcia prínosových dutín.
14. Som bývalý narkoman. V tom čase som bol čerstvo čistý a potreboval som si dať vytrhnúť zub. Lekár mi bez srandy začal prstom štuchať do jaziev po vpichoch a zavolal sestričky, aby sa prišli „pozrieť na tú ohavnosť“. Vôbec som nechápal, čo sa deje, ale keďže som naozaj potreboval pomoc, ostal som tam sedieť a čakal, kedy to konečne celé skončí.
15. Pätnásť rokov dozadu som v neskutočných bolestiach utekala na pohotovosť. Niekoľko lekárov ma odbilo s tým, že sú to len „ženské problémy“, a jediné, o čo sa zaujímali, bol môj intímny život. Vraj som tehotná, alebo mám cystu na vaječníku. Nebolo to ani jedno, ani druhé – prasklo mi slepé črevo.
