Pomstychtivosť nie je práve najlepšia vlastnosť a väčšinou sa ňou aj tak nikam nedostaneš. Najlepšie je zachovať si chladnú hlavu, vyňať sa z nepríjemnej situácie a počkať si, až si to s dotyčným vyrieši karma. Niekedy to však človeku nedá, na čo prišli aj títo ľudia z Redditu.
Na sociálnej sieti prezradili, ako šikovne sa pomstili kolegom či šéfom, ktorí si už poriadne dlho koledovali o niečo nemilé. Poďme si spoločne prečítať ich príbehy.
1. Pracovala som v bagetérii. Všetky baby tam mali dlhé tmavé vlasy, napriek tomu šéf vždy obvinil mňa, keď zákazník našiel v jedle vlas. Podotýkam, že som bola jediná, ktorá nosila sieťku. Jedného dňa som si povedala, že mám toho tak akurát dosť a zafarbila som si vlasy namodro.
Ako hovorím, bola som jediná, ktorá nosila sieťku, takže netrvalo dlho a niekto zase našiel vo svojej bagete vlas – dlhý tmavý vlas. Šéf sa automaticky otočil na mňa, no ja som sa len usmiala. „Môj určite nie je. Veď by musel byť modrý.“ Jeho výraz tváre bol na nezaplatenie.
2. Sedela som v jednej kancelárii s kolegyňou, ktorá mala zálusk na moje miesto, tak sa začala sťažovať vedeniu, že sedenie so mnou „má negatívny dopad na jej zdravie“. Fajčila som totiž v kancelárii (bolo to ešte v 80. rokoch, vtedy bolo niečo také bežné). Ona sama pritom chodila do práce zafajčená, lebo jej frajer fajčil jednu od druhej priamo v byte.
Časom mi to začalo liezť na nervy, tak som s tým skrátka sekla. Nefajčila som jeden deň, päť dní, dva týždne… a ona stále chodila za vedením s tou istou sťažnosťou. Napokon jej šéf povedal: „Ak by vám ten dym z cigariet naozaj tak prekážal, asi by ste si všimli, že tu už dva týždne žiadny nie je.“ O pár mesiacov nato ju prepustili a ja vďaka tomuto incidentu už štyridsať rokov nefajčím.
3. Niekto nám kradol z firemnej chladničky jedlo a bolo mu fuk, koľko nahnevaných schôdzok sme na túto tému viedli – odmietal s tým prestať. Raz som si povedal, že stačí, a zobral som iniciatívu do vlastných rúk. Zlodejovi chutili moje sendviče, tak som si dal na príprave toho ďalšieho náramne záležať.
Objednal som cez internet najštipľavejšiu omáčku, akú som našiel, a dal som jej tam teda požehnane. „Preboha!“ vystrelil počas obednej pauzy jeden z kolegov od stola, červený ako paradajka, a utekal sa do kuchynky napiť vody. Odvtedy už nikomu jedlo z chladničky nezmizlo.
4. Pracujem na stavbách, ale keď to veľmi nejde, privyrábam si ako roznášač pizze. Svojho času so mnou na stavbe robil jeden neskutočne slizký chlap. Chválil sa, že má doma ženu, ktorá by mu dala aj modré z neba, a zároveň má frajerku, s ktorou si užíva vždy, keď je jeho drahá v práci. Ako bonus šikanoval kolegov – skrátka idiot na pohľadanie.
V ten deň som doručoval pizzu. Zazvonil som na zvonček, klasika, keď mi zrazu dvere otvoril tento výkvet. Schmatol pizzu, zaplatil na cent presne a išiel mi tresnúť dverami pred nosom, no ja som ho zastavil otázkou: „Počuj, a toto je dom tvojej ženy alebo frajerky?“ V tej rane by sa mu nikto krvi nedorezal. Z vrecka vytiahol dvacku, ktorú mi nechal ako prepitné, a zaželal mi príjemnú jazdu.
5. V práci máme jednu chladničku, ktorú, pochopiteľne, zdieľajú zamestnanci dennej zmeny rovnako ako zamestnanci tej nočnej. Niekto z tej nočnej mi permanentne pil moju kolu. Jeden pohár by ma nezabil, ale ja som si tam nechal polovicu dvojlitrovky a ráno tam boli dva hlty. Mimo toho bolo hrdlo celé ulepené, takže mi bolo jasné, že ten človek ešte aj pije rovno z fľaše.
Neskutočne ma to vytočilo. Nešlo o poondiatu kolu, ale o princíp. Na druhý deň som pred odchodom z práce špendlíkom spravil do hrdla fľaše s kolou niekoľko dierok. V práci máme povinné uniformy, ktorých súčasťou je biela košeľa. Viem si teda predstaviť, aký bol dotyčný nadšený.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane