11. Po pôrode sa mi začala totálne vyhýbať. Neodpovedala mi na správy, nedvíhala mi mobil, keď som ju pozvala k nám, nahnevala sa, tak som sa napokon prestala snažiť. Až neskôr z nej vypadlo, že žiarlila, lebo už som jej nevenovala toľko pozornosti, ako predtým.
12. Nepozval ma na svoju narodeninovú oslavu. Chcel som sa uňho zastaviť a odniesť mu darček. V domnienke, že žiadnu oslavu nemá (nič v škole nespomínal), som zazvonil na jeho dvere a zistil, že oslavuje so svojimi „lepšími“ kamarátmi.
13. Bavili sme sa čoraz menej, nemali sme toľko času stretávať sa, až sme si nakoniec len sporadicky písali. Stále som ju však považovala za najlepšiu kamarátku. Jedného dňa ma povýšili v práci a ja som jej celá nadšená chcela napísať. Zistila som, že si ma nielenže vymazala z priateľov, ale dokonca ma aj zablokovala.
14. Pridal na sociálne siete fotky zo svadby. Zo svojej svadby. Akosi mi zabudol oznámiť, že vôbec s niekým chodí.
15. Ako vianočný darček mi dala spoločnú večeru. Zobrala ma do celkom solídneho podniku, dobre sme sa najedli, no keď čašník doniesol účet, povedala, že nemôže zaplatiť. „Prepáč, ale včera som totálne na mol kúpila frajerovi letenky, takže nemám ani cent.“ Nechcela som robiť scény, tak som to zaplatila, ale viac som sa jej neozvala.
16. Môj najlepší kamarát zo strednej a zároveň človek, ktorého som chcel mať v živote ešte dlho, dlho po nej, začal baliť babu, s ktorou som sa stretával. Hovoril jej o mne samé hrozné veci, aby na mňa zmenila názor a poslala ma k vode. Najhoršie na tom bolo, že to odmietal priznať.
17. Povedala som jej, že na narodeniny nechcem robiť nič špeciálne, len by som sa s ňou rada prešla okolo jazera, čo máme neďaleko. „Ešte sa ti ozvem,“ povedala mi na to, no neozvala sa. Nahovárala som si, že možno ochorela, možno sa jej fakt niečo stalo… a potom začala pridávať storky z nejakej párty.
18. Bývali sme od seba 2 hodiny autom a za celých 6 rokov nášho kamarátstva za mnou neprišiel ani raz. Vždy som chodil ja. Posledná kvapka bola, keď som usporadúval veľkú grilovačku so všetkými známymi a on mi na to povedal: „Nechceš to radšej urobiť u mňa? Nechce sa mi trepať tak ďaleko.“
19. Je to krstná mama môjho syna. Na jeho narodeninovej oslave sa ožrala ako prasa, totálne zdevastovala svoju hotelovú izbu, pred všetkými na mňa vrieskala, že som štetka, a potom mi vrazila päsťou do tváre. Musela ju odviezť polícia, pretože odmietala odísť. O niekoľko dní neskôr mi poslala mail, v ktorom to celé hodila na mňa, pretože „som ju nechala nahromadiť v sebe toľkú frustráciu“.
20. Trpela som popôrodnou depresiou a mala som pocit, že mi nikto nerozumie. Nechcela som to priznať, lebo som sa bála, že ma budú ľudia súdiť. Napokon som sa s tým zverila práve jej a odpoveď? „Normálni ľudia nemajú čas na depresiu. Očividne vedieš veľmi pohodlný život, keď môžeš vymýšľať takéto somariny.“
