Spraviť si dieťa je jedna vec, ale vychovať ho tak, aby si pred susedmi nemusel chodiť kanálmi, je už o inom. Týmto rodičom sa to podarilo a ich deti sa rozhodli internetu prezradiť ako. Na Reddite sa podelili o životné lekcie, ktoré z nich spravili ľudí, akými sú dnes, a my sme tie najzaujímavejšie z nich povyberali do tohto článku. Poďme si ich teda prečítať.
1. Mama ma vždy donútila zjesť aspoň jedno sústo, až potom som mohla beztrestne vyhlásiť „nechutí mi to/nechcem to“. Vďaka nej sa teraz nebojím experimentovať s jedlom a vždy ochutnám nové veci, aj keď mám pocit, že mi nebudú chutiť.
2. Naši nikdy nerobili okolo alkoholu veľké haló. Ponúkli mi víno k večeri, keď sľúbili, že ma prídu vyzdvihnúť na párty a nebudú klásť žiadne otázky, tak prišli a nekládli žiadne otázky. Vďaka tomu nevyzeral alkohol ako zakázané ovocie a ja som nemal potrebu opíjať sa za ich chrbtom ako väčšina mojich rovesníkov.
3. Základy slušnosti ako prosím, ďakujem, nech sa páči, nie je zač. Som v nemom úžase, koľko dospelých ľudí sa absolútne nevie správať. „Daj mi toto.“ „Podaj mi hento.“ Čašník pred nich položí jedlo a popraje im dobrú chuť a oni už s plnou hubou odvrknú: „Mhm.“ Vážne?!
4. Naši mi vždy hovorili, aké dôležité je vedieť priznať, že si sa mýlil. Myslím, že je to veľmi solídna rada do života, ale ktovie. Možno sa mýlim.
5. Rodičia sa ma vždy snažili viesť k tomu, aby som sa nebál prejavovať emócie. Doteraz si pamätám, ako mi otec hovorieval: „Nie je hanba nebyť ako ostatní chalani v tvojom veku a netváriť sa, že ťa nič nerozhádže.“ Ukázal mi, že je v poriadku plakať, že je milé niekoho objať a ešte milšie povedať mu, že mi na ňom záleží, ak to tak je. Som mu za to vďačný.
6. Keď som bola malá, vždy mi niekto pred spaním čítal rozprávku. Prebudilo to vo mne lásku ku knihám.
7. Každý večer, keď otec prišiel z práce, sme mali spoločnú večeru. Celá rodina. Žiadna telka, žiadne telefóny (pochopiteľne, bolo to 40 rokov dozadu), len my a naše príbehy. Rozprávali sme sa o všetkom možnom, neskutočne veľa sme sa smiali a tieto večere dodnes ostávajú jednou z mojich najkrajších spomienok na detstvo. Myslím, že každé dieťa by takú malo mať.
8. Naši ma vychovávali heslom: „Môžeš si robiť, čo chceš, ale buď pripravený niesť zodpovednosť, ak niečo kolosálne pos*rieš.“
9. Hospodárenie s peniazmi. Rodičia odjakživa chceli, aby som si uvedomoval, že peniaze nerastú na stromoch, vedel, ako s nimi narábať, ako si odkladať na dôchodok a všetko ostatné okolo toho. Dnes som dospelý a nikdy som nebol v debete. Peniaze mi nikdy nerobili vrásky a verím, že z veľkej časti za to vďačím práve našim.
10. Mám autizmus. Dospievanie rozhodne nebolo jednoduché, ale hneď, ako ma na psychiatrii diagnostikovali, naši sa išli pretrhnúť, aby som mala podporu, stabilitu a všetko ostatné, čo som potrebovala a potrebujem aj dnes. Je ľahké povedať „mám doma problémové decko“, ale odhaliť príčinu problému a pomôcť mu nájsť životnú cestu, na ktorej bude spokojné, už nie. Som veľmi rada, že to pre mňa rodičia urobili.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
