Na čo si treba dať na pohovore pozor? Odpoveď je prostá. Okrem toho, čo vytryskneš z úst, by si mal registrovať aj to, čo hovorí druhá strana, a hľadať varovné signály, ktoré ťa od pozície odradia. Aké to napríklad sú, nedávno rozoberali ľudia na Reddite, a my sme sa ich v tomto článku rozhodli niekoľko zozbierať. Čo ty vieš, možno aj tebe jedného dňa zachránia krk.
1. „Robiť nadčasy nie je povinné, ale väčšina zamestnancov zvykne ostať dlhšie.“ Spoiler alert – nadčasy sú povinné.
2. Bol som na hromadnom pohovore pre jednu IT firmu. Personalistka nám všetkým podala jednostrannú pracovnú zmluvu a všetci okrem mňa ju bez zaváhania podpísali. Ja som si ju, pochopiteľne, začal najprv čítať a objavil som niekoľko zaujímavých bodov, ktoré mali byť objasnené v prílohe. Tá však nikde nebola.
Pýtal som si ostatné strany zmluvy dovtedy, až sa na mňa personalistka vytočene oborila: „Okej, tuto pán nás chce očividne zdržovať. Ak máte toľko otázok, vybavím vás neskôr.“ Odišiel som domov. Počas cesty autom som zavolal manažérovi a s ospravedlnením mu oznámil, že prácu neberiem. Nevadí, vraj ma už aj tak nechceli. Personalistka totiž nahlásila, že som odišiel, lebo som sa odmietol podrobiť testu na drogy.
3. Keď sa ťa z ničoho nič opýtajú, akých klientov by si vedel so sebou priniesť.
4. Asi dvadsať rokov dozadu (je to už dávno, ale aj tak, možno sa to ešte deje) som bol na pohovore v jednej poisťovni. Požadovali, aby som im do budúceho stretnutia vypracoval zoznam so stovkou mien mojich priateľov a rodiny. Veľmi rýchlo som odtiaľ zdúchol.
5. Raz sa ma žena na pohovore bez štipky hanby opýtala, či by mi vadilo sem-tam potiahnuť aj víkendy. Zadarmo. Jasné, jasné, prečo nie? Veď kto nerád maká cez víkendy pre dobrý pocit, že? Povedala som jej, že svoj voľný čas si cením a že cez víkendy by som rada pracovala len vtedy, keď cez víkendy pracovať chcem, a, pochopiteľne, za mzdu, ideálne zvýšenú. Nahnevala sa a poslala ma preč.
6. Moja najobľúbenejšia hláška je: „Máme desiatky záujemcov o túto pozíciu. Máte šťastie, že vás vôbec zvažujeme.“ Samozrejme, ľudia sa idú potrhať, aby sa mohli za minimálku plahočiť v skorumpovanom korporáte. Určite.
7. „Všetci sú tu noví, ale to len kvôli covidu,“ povedal mi niekto v mojej bývalej robote a už vtedy mi to malo byť podozrivé. Potom ešte prišli perličky ako „šéf nepúšťa ľudí na obednú pauzu do reštaurácií, lebo sa bojí, že už by sa nevrátili, tak si nos obed so sebou“ a mnoho ďalších. Na záver mi chalan, ktorý ma zaúčal, povedal: „Chceš dobrú radu? Nájdi si inú prácu.“ Bol som tam dva týždne.
8. Personalistka: Máte na mňa ešte nejaké otázky?
Ja: Čo vám v poslednej dobe ako spoločnosti robilo najväčší problém?
Personalistka: Bezpečnosť na pracovisku.
9. Každá seriózna firma ti dá pri podpise zmluvy čas, aby si si ju pokojne prečítal. Pokiaľ nad tebou niekto neustále stojí, súri ťa a hovorí ti veci ako „to netreba čítať, stačí to tu podpísať“, choď preč. „To sú len také formality.“ Blbosť. Nie sú to formality. Sú to veci, ku ktorým sa zaväzuješ na dlhú dobu, tak na to ber patričný ohľad.
10. Uchádzala som sa o prácu, ktorá mala byť vyplácaná úkolovo. Je ťažké odhadnúť, koľko tam môže človek reálne zarobiť, preto som bola veľmi zvedavá na pohovor. Zarazili ma hneď tri veci. Po prvé, bolo zjavné, že mi manažér ukazuje výplatné pásky svojich najlepších zamestnancov – dá sa teda predpokladať, že ja budem zarábať podstatne menej.
Po druhé, očividne sa ma (alebo kohokoľvek iného, kto bude pásky čítať) snažil zmiasť. Celá strana plná dát. Očividne ma chcel očariť výslednou sumou, ale nikde neboli zarátané vstupné investície a peniaze, ktoré musí človek dať, aby toľko naozaj zarobil. A po tretie – ukázal mi výplatné pásky?! Výplatné pásky svojich zamestnancov?! LEN TAK?!
11. Zamestnanci sú buď úplne noví, alebo tam pracujú už viac ako desať rokov. Nič medzi tým.
12. Manažér by ti mal vedieť povedať, čo presne od teba očakáva. Konkrétnu náplň práce, jednotlivé úlohy, ako by mal vyzerať tvoj bežný deň a tak ďalej. Ak toho nie je schopný, je veľká šanca, že budeš robiť všetko a vo výsledku to ešte aj nikto neocení. Ak sama spoločnosť nevie, ako by mala vyzerať dobre odvedená práca na danej pozícii, ty im to rozhodne neukážeš.
13. „Budete často striedať čiapky.“ Vtedy som to nebral ako varovný signál, ale neskôr vysvitlo, že tým vlastne mysleli toto: „Budete robiť robotu štyroch rôznych ľudí za plat jedného.“ Nevydržal som tam ani rok.
14. Dostavila som sa na pohovor a manažér tam nebol. Jeho asistentka sa mi ani len nesnažila ospravedlniť, prehodila len niečo ako: „Och, vy ste tu.“ Akoby som si mala vycucať z palca, že sa na náš vopred stanovený termín manažér nedostaví. Asistentka mi povedala, že mi bude v priebehu týždňa volať, aby sme ten termín prehodili. Slušne som jej oznámila, že od pondelka do stredy som zaneprázdnená, ale môžem vo štvrtok a v piatok. Jej odpoveď? „Ak si neviete nájsť čas na pohovor, asi sa k nám aj tak nebudete hodiť.“
15. „Je vašou povinnosťou nosiť oblečenie s logom spoločnosti, ale musíte si ho najprv kúpiť. Za vlastné peniaze. Od našej spoločnosti.“
16. Ak sú nadšení, že sa niekto vôbec ukázal, asi to nebude práve najlepšie znamenie. Na mojom poslednom pohovore som čakala na personalistu vyše pol hodiny. Nemeškal – on ani neplánoval prísť, lebo nečakal, že vôbec prídem ja. Traja predo mnou sa totiž neukázali v práci ani raz…
17. Keď sa ich opýtaš, čo sa im páči na práci v tejto spoločnosti, a oni začnú rozprávať o lokalite. „Je to krásna štvrť, všetko je odtiaľto blízko,“ povedal mi raz akýsi personalista. Okej, fajn, to je pekné, ale ja tu nechcem žiť… chcem tu pracovať. Respektíve, už asi ani nechcem, ale o tom potom.
18. Personalista: Chceme len tých najlepších z najlepších!
Ja: A aké platové ohodnotenie za to ponúkate?
Personalista: Minimálnu mzdu. Pochopiteľne.
19. Človek, čo viedol pohovor, mal na stene vytlačený komiks s človekom, ktorý vyzeral, akoby mu do tváre vybuchla bomba s textom: Hovorila som o tom so šéfkou. Aj tak ideme do toho. Hneď mi to malo byť jasné. Práca ako taká bola v pohode, ale šéfka bola absolútne arogantná, egoistická tyranka, ktorá odmietala počúvať kohokoľvek iného ako seba.
20. Žena mi začala rozprávať o štedrej výške odstupného. Na vstupnom pohovore. Ak toto nie je signál, že sa má človek otočiť na päte, tak potom už naozaj neviem, čo je.
Zdroj: pbourree / Reddit
