9. Keď niekomu niečo spadne, ostatní jednohlasne zahlásia: „Niečo ti spadlo.“ Aby vedel, že všetci vieme, aký je dotyčný grambľavý. Bohužiaľ, väčšinou som to ja.
10. Keď si sadneš a zistíš, že si niečo malé „stratil“ (napríklad mobil či ovládač od telky), musíš sa najprv postaviť a skontrolovať, či to nemáš pod zadkom. Až potom sa môžeš ostatných opýtať, či to nevideli. Ich prvá otázka totiž bude: „A nesedíš na tom náhodou?!“
11. Naša hra sa volá: Už si našla telo? Moja sestra, mama, babka a ja, všetky ženy v rodine sme vášnivé čitateľky a najviac obľubujeme kriminálky. Kupujeme si ich navzájom, ale aj samy pre seba, a potom následne vymieňame. Hra spočíva v tom, že kým sa nedostaneš po pasáž, v ktorej sa našlo telo, kniha nie je tvoja. Ktorákoľvek z nás ju môže „potiahnuť“, začať čítať, a ak nájde telo skôr, tak si ju môže nechať a dočítať ju prvá.
12. Pokiaľ žehlíš, si pánom televízora. Nikto ti nemôže zobrať ovládač ani prepnúť kanál bez tvojho povolenia.
13. U nás v obývačke sa môžu elektronické zariadenia (rozumej mobily, tablety a prenosné herné konzoly) používať len bez zvuku. Inak by sme to tam mali ako v cirkuse. Vzťahuje sa to aj na návštevy a, paradoxne, najčastejšie toto pravidlo porušuje moja a partnerkina mama.
14. Pokiaľ nevieš niečo nájsť aj po tom, ako som ti detailne vysvetlila, kde to je, a ja sa postavím a nájdem to presne na tom mieste, nech už je to čokoľvek, môžem ťa tým udrieť. Áno, som matkou dvoch detí. A áno, toto pravidlo som zaviedla ja.
15. Pri večeri musí niekto predniesť „hlúpy vtip dňa“. Vyrastal som v neveriacej rodine, takže sme namiesto modlitby pred jedlom vždy s otcom rozprávali hlúpe vtipy. Je to jedna z mojich najmilších spomienok, preto som sa ju rozhodol preniesť aj na moje decká. Tie sú už dnes dospelé a veľmi ma teší, že to robia aj s mojimi vnúčatami.
16. Pokiaľ si na teba sadne mačka a potrebuješ niečo z kuchyne/inej miestnosti, niekto ti to musí priniesť. Mačka sa nevyrušuje. Bodka.
