Na začiatku svojho prvého funkčného obdobia usporiadal Donald Trump skromnú ceremóniu, na ktorej podpísal dokument smerujúci NASA k návratu ľudí na Mesiac po viac ako 50 rokoch. Vízia bola odvážna, no ako píše web LAtimes, bola bez konkrétnej cesty – bez jasných rozpočtov a harmonogramov. Vtedy to vyvolalo otázku, či ide o reálnu stratégiu alebo iba gesto voči záujmom leteckého a zbrojárskeho priemyslu.
Trump tak obnovil plán, ktorý ešte v roku 2004 navrhol George W. Bush a ktorý v roku 2010 Barack Obama zrušil. Otázka, či sa má NASA najprv vrátiť na Mesiac alebo rovno zamerať na Mars, bola dlhoročným sporom. Každý projekt je drahý a závisí od rozmarov Kongresu, kde stabilita financovania nikdy nie je samozrejmosťou.
Závod s Čínou
Dnes, o osem rokov neskôr, je jasné, že Trumpova politika odštartovala novú éru – a zároveň závod s Čínou, ktorá má rovnako ambiciózne plány. Oba štáty chcú do konca tejto dekády vyslať astronautov na Mesiac a ich vyhliadky smerujú k roku 2029. Pre USA by to bolo na konci Trumpovho druhého mandátu, pre Čínu symbolicky v roku 80. výročia založenia Čínskej ľudovej republiky.
Tentokrát však nejde iba o zopakovanie Apolla 11. Washington plánuje vybudovať trvalú základňu, ktorá otestuje schopnosť ľudstva žiť mimo Zeme. Čína mieri k rovnakému cieľu – a obidve mocnosti majú zálusk na južný pól Mesiaca. Ten je unikátny kombináciou takzvaných vrcholov večného svetla a kráterov v permanentnom tieni, kde sa pravdepodobne nachádzajú zásoby ľadu. Kto sa tam usadí prvý, môže si fakticky nárokovať strategickú oblasť pre seba.
Americký program Artemis však čelí vážnym prekážkam. Zdržania u súkromných partnerov NASA a navrhované škrty v rozpočte ohrozujú náskok Spojených štátov. Mnohí odborníci varujú, že Čína môže Ameriku predbehnúť. „Je to možné, ale bude to vyžadovať maximálne úsilie najlepších inžinierov a stabilné financovanie,“ hovorí bývalý šéf výskumného centra NASA G. Scott Hubbard.
Čína dupe na plyn
Áno. Čína v posledných týždňoch predviedla sériu úspešných testov svojich nových modulov a rakiet. Pôvodne si Peking stanovil cieľ do roku 2035, no teraz hovorí o roku 2030 a dokonca o vybudovaní Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice spolu s Ruskom.
Hrá sa aj o národnú bezpečnosť. Ak by Čína dokázala na Mesiac dopraviť jadrový reaktor, mohla by si vytvoriť „zakázané pásmo“ a prakticky zabrániť USA vybudovať vlastnú základňu v rovnakom regióne. Americká administratíva preto vyzvala NASA, aby do októbra predložila návrhy na vlastný reaktor, ktorý by bolo možné dopraviť na povrch do roku 2029.
A čo Elon Musk?
Kľúčovou súčasťou amerických plánov je raketa Starship od SpaceX Elona Muska. Práve na nej stojí úspech misie Artemis III, ktorá má dopraviť astronautov na povrch. Program však zažíva opakované zdržania a testy často končia neúspechom. Aj keď posledný suborbitálny let dopadol dobre, Starship ešte nedosiahla obežnú dráhu a čakajú ju ďalšie zložité technologické skúšky.
Ak sa podarí udržať harmonogram, misia Artemis II by mala už budúci rok obletieť Mesiac s posádkou a Artemis III následne vyslať astronautov na jeho povrch. Lenže neistota vo financovaní a nestála politická podpora sú najväčšími rizikami. V 60. rokoch USA vyčlenili na NASA 4,4 % HDP. Dnes je číslo neporovnateľne nižšie, pričom Trumpova administratíva zároveň navrhuje masívne škrty v iných programoch.
