9. V siedmej triede sme dostali skvelú triednu učiteľku, ktorá si všimla, že ma zaujíma poézia, tak sa mi začala venovať. S jej pomocou som napísala svoju prvú zbierku básní a s malou dušičkou som ju dala prečítať mame. „Tak to je čistá psychiatria,“ skonštatovala. Kvôli tomuto „milému“ komentáru mám dodnes problém deliť sa o svoje diela s inými ľuďmi.
10. „Ešte raz to povieš, tak prisahám, že ťa priviažem lanom k jeho hrobu!“ Odpoveď mojej mamy, keď som ako osemročná začala plakať, lebo mi chýbal otec. Ani jedna z nás nebola na jeho smrť pripravená, ale aj tak to voči mne nebolo fér.
11. „Prečo nemôžeš mať normálne záľuby?!“ spýtal sa ma otec pohŕdavo, keď som mu ako malý povedal, že chcem ísť študovať umenie. Zasiahlo ma to, tak som urobil po jeho. Dnes mám 46, pracujem v štátnej správe a nenávidím svoju prácu celým svojím bytím. Kiežby som si vtedy dupol…
12. Mal som asi desať. „Keby som mohla vrátiť čas a zariadiť, že sa nikdy nenarodíš, tak by som to spravila. Bez váhania,“ povedala moja mama. Niekoľkokrát som sa o tom s ňou snažil rozprávať, ale ona sa tvári, že si to nepamätá. Ja si to ale pamätám veľmi dobre… a ako dieťaťu mi to teda narobilo poriadnu šarapatu v hlave.
13. „Škoda mojich spermií.“ Neviem, čo iné s nimi chcel môj otec robiť, ale v poriadku…
14. Otec bol skvelý v matematike a z hlavy vedel vypočítať prakticky hocičo. Keď sme boli sami, vždy na mňa vybafol akýsi príklad a očakával, že ho vypočítam. Samozrejme, ja som v tej rane totálne zamrzol a bol som rád, že viem, ako sa volám. Ostal som teda ticho.
Opakovalo sa to pomerne často, až raz sklamane poznamenal: „Kedysi som si myslel, že si inteligentné dieťa. Tie časy sú dávno preč.“ Mal som trinásť a poriadne to so mnou otriaslo. Dnes mám tridsať a doktorát z chémie. Asi to so mnou predsa len nebolo úplne stratené.
15. Mala som 14, išla som dole do kuchyne a na schodoch míňala svojho otca. Úplne nonšalantne prehodil: „Mala by si si dať ostrihať ofinu, nech ti nevidno to vyhádzané čelo.“ Viem, že to tak nemyslel, no dodnes sa mi na ten incident nedarí zabudnúť. On si ho, na druhej strane, vôbec nepamätá.
16. Ako malý som nemal veľa kamarátov, tak som rodičov prosil o súrodenca. „Ak chceš vedieť, prečo nechceme mať viac detí, choď a pozri sa do zrkadla!“ bola ich odpoveď.
