Na čo si treba dať na pohovore pozor? Odpoveď je prostá. Okrem toho, čo vytryskneš z úst, by si mal registrovať aj to, čo hovorí druhá strana, a hľadať varovné signály, ktoré ťa od pozície odradia. Aké to napríklad sú, nedávno rozoberali ľudia na Reddite, a my sme sa ich v tomto článku rozhodli niekoľko zozbierať. Čo ty vieš, možno aj tebe jedného dňa zachránia krk.
1. „Robiť nadčasy nie je povinné, ale väčšina zamestnancov zvykne ostať dlhšie.“ Spoiler alert – nadčasy sú povinné.
2. Bol som na hromadnom pohovore pre jednu IT firmu. Personalistka nám všetkým podala jednostrannú pracovnú zmluvu a všetci okrem mňa ju bez zaváhania podpísali. Ja som si ju, pochopiteľne, začal najprv čítať a objavil som niekoľko zaujímavých bodov, ktoré mali byť objasnené v prílohe. Tá však nikde nebola.
Pýtal som si ostatné strany zmluvy dovtedy, až sa na mňa personalistka vytočene oborila: „Okej, tuto pán nás chce očividne zdržovať. Ak máte toľko otázok, vybavím vás neskôr.“ Odišiel som domov. Počas cesty autom som zavolal manažérovi a s ospravedlnením mu oznámil, že prácu neberiem. Nevadí, vraj ma už aj tak nechceli. Personalistka totiž nahlásila, že som odišiel, lebo som sa odmietol podrobiť testu na drogy.
3. Keď sa ťa z ničoho nič opýtajú, akých klientov by si vedel so sebou priniesť.
4. Asi dvadsať rokov dozadu (je to už dávno, ale aj tak, možno sa to ešte deje) som bol na pohovore v jednej poisťovni. Požadovali, aby som im do budúceho stretnutia vypracoval zoznam so stovkou mien mojich priateľov a rodiny. Veľmi rýchlo som odtiaľ zdúchol.
5. Raz sa ma žena na pohovore bez štipky hanby opýtala, či by mi vadilo sem-tam potiahnuť aj víkendy. Zadarmo. Jasné, jasné, prečo nie? Veď kto nerád maká cez víkendy pre dobrý pocit, že? Povedala som jej, že svoj voľný čas si cením a že cez víkendy by som rada pracovala len vtedy, keď cez víkendy pracovať chcem, a, pochopiteľne, za mzdu, ideálne zvýšenú. Nahnevala sa a poslala ma preč.
6. Moja najobľúbenejšia hláška je: „Máme desiatky záujemcov o túto pozíciu. Máte šťastie, že vás vôbec zvažujeme.“ Samozrejme, ľudia sa idú potrhať, aby sa mohli za minimálku plahočiť v skorumpovanom korporáte. Určite.
7. „Všetci sú tu noví, ale to len kvôli covidu,“ povedal mi niekto v mojej bývalej robote a už vtedy mi to malo byť podozrivé. Potom ešte prišli perličky ako „šéf nepúšťa ľudí na obednú pauzu do reštaurácií, lebo sa bojí, že už by sa nevrátili, tak si nos obed so sebou“ a mnoho ďalších. Na záver mi chalan, ktorý ma zaúčal, povedal: „Chceš dobrú radu? Nájdi si inú prácu.“ Bol som tam dva týždne.
8. Personalistka: Máte na mňa ešte nejaké otázky?
Ja: Čo vám v poslednej dobe ako spoločnosti robilo najväčší problém?
Personalistka: Bezpečnosť na pracovisku.
9. Každá seriózna firma ti dá pri podpise zmluvy čas, aby si si ju pokojne prečítal. Pokiaľ nad tebou niekto neustále stojí, súri ťa a hovorí ti veci ako „to netreba čítať, stačí to tu podpísať“, choď preč. „To sú len také formality.“ Blbosť. Nie sú to formality. Sú to veci, ku ktorým sa zaväzuješ na dlhú dobu, tak na to ber patričný ohľad.
10. Uchádzala som sa o prácu, ktorá mala byť vyplácaná úkolovo. Je ťažké odhadnúť, koľko tam môže človek reálne zarobiť, preto som bola veľmi zvedavá na pohovor. Zarazili ma hneď tri veci. Po prvé, bolo zjavné, že mi manažér ukazuje výplatné pásky svojich najlepších zamestnancov – dá sa teda predpokladať, že ja budem zarábať podstatne menej.
Po druhé, očividne sa ma (alebo kohokoľvek iného, kto bude pásky čítať) snažil zmiasť. Celá strana plná dát. Očividne ma chcel očariť výslednou sumou, ale nikde neboli zarátané vstupné investície a peniaze, ktoré musí človek dať, aby toľko naozaj zarobil. A po tretie – ukázal mi výplatné pásky?! Výplatné pásky svojich zamestnancov?! LEN TAK?!
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
