Niekedy nám aj tie najdrobnejšie momenty, ktoré netrvajú dlhšie než pár sekúnd, utkvejú navždy v pamäti. Možno tým, aké boli dojemné, možno tým, aké boli krásne a čisté… Na tom naozaj nezáleží.

Ak máš momentálne zlé obdobie a pekných vecí sa v tvojom živote veľa nedeje, vždy si môžeš prečítať, čo dojalo niekoho iného a garantujem ti, že neostaneš bez úsmevu. O tieto momenty sa podelili ľudia na twitteri.

1. Pred piatimi rokmi, keď mi zomrela mamina, som sa zobudila uprostred noci. Na posteli sedel môj 8-ročný syn a uprene na mňa pozeral. Spýtala som sa ho, čo sa deje, a on mi odpovedal: „Ostal som hore, keby si sa náhodou zobudila a bola smutná, aby som ťa mohol hneď objať.“

2. Krátko nato, čo som porodila nášho syna, sa nám pokazilo kúrenie. Požiadala som manžela, aby zobral malého na ruky, nech mu nie je zima. Udivene sa spýtal, či môže, a ja som odvetila, že to je samozrejmé, veď je jeho otec. Nikdy nezabudnem na ten pohľad, ako hodinu čičíkal nášho synčeka v náručí, prechádzal sa po miestnosti a neustále si opakoval: „Ja som jeho otec. Ja som otec.“

3. Keď som bola malá, otec si vždy išiel večer ľahnúť o hodinu skôr ako mama. Až neskôr som zistila, že si vždy ľahol na jej stranu postele a snažil sa ju zohriať. Takže keď mama chcela ísť spať, čakala na ňu vyhriata posteľ. Jedného dňa chcem aj ja takéto manželstvo.

4. Môj syn – puberťák je akurát vo fáze, keď ho nezaujíma nikto a nič. Všetko je zle, nikto mu nerozumie a každá drobnosť ho vie vytočiť do nepríčetnosti. Ale vždy, keď vidí na ulici psa, nahodí tón, akým sa matky rozprávajú so svojimi bábätkami, a povie: „Aha, aký je huňatý!“

5. Dosť dlho som nevedela pochopiť, prečo je časovač na mikrovlnke vždy zastavený na dvoch sekundách. Neskôr som zistila, že môj muž ma nechce zobudiť, keď si ráno zohrieva raňajky, a tak vždy mikrovlnku vypne tesne predtým, ako začne pípať.

6. Ani nie sekundu nato, ako ma môj snúbenec požiadal o ruku, začali v meste zvoniť kostolné zvony. Odvtedy ma vždy, keď začuje zvony, pobozká. Nezáleží na tom, kde a s kým sme a čo práve robíme. Jednoducho sa zastaví a dá mi pusu.

7. Prišli sme domov neskoro v noci, obaja sme boli unavení a ledva sme sa vliekli. Len čo som sa dotackala do obývačky, zistila som, že môj muž so mnou nie je. Vykukla som cez okno. Stál vonku pri aute a zasnene pozeral na mesiac. Ani neviem, prečo ma to tak dostalo, ale v tom momente mi to prišlo ako najkrajšia vec na svete.

8. Moja 45-ročná žena sem-tam pri vstupe do miestnosti urobí svoj unikátny „nindža“ kop. Nie vždy, to by bolo divné, ale dosť často nato, aby som sa bál stáť v blízkosti dverí.

9. Môj syn má dvanásť. Stále, keď prší, zbiera z chodníka slimákov a dáva ich na trávu, aby ich nikto nepristúpil. Jeho srdiečko je také čisté, až sa to nedá slovami opísať.

10. Vždy, keď k nám niekto príde na návštevu aj so svojím psíkom, môj 7-ročný syn okamžite beží do kuchyne. Tam napustí do misky vodu a položí ju na zem. Robí to pre každého psíka už asi dva roky a je to krásne. Najmä to, že ho o to nikto nikdy nepoprosil. Robí to jednoducho preto, že chce.

11. Moja žena skoro ráno vstáva a balí mi obed každý jeden deň, dokonca aj keď má voľno. Vždy mi k obedu pribalí aj nejaký milý odkaz, ktorý mi zlepší deň. Pokiaľ mám zmenu s kolegom, ktorého má rada, pribalí nejakú drobnosť aj jemu.

12. Odkedy si spomínam, moja dcéra sa vždy na plné ústa rozosmeje, keď na ulici vidí jazvečíka. Má dvadsaťosem rokov a stále sa vie len tak rozosmiať uprostred ulice. Zbožňujem to na nej.

13. Môj ocko mi telefonoval z vrchola Eiffelovej veže, keď boli s maminou v Paríži. Povedal, že mi volá preto, aby som tam mohla byť aspoň na chvíľu s nimi. Odvtedy si nemôžem pomôcť – zakaždým, keď vidím fotku Eiffelovky, musím sa pousmiať.

14. Niekedy z kuchyne počujem, ako sa môj muž v obývačke rozpráva s naším psom. Hovorí mu, že je najväčší fešák na svete. Už neraz mi pri tom vybehli slzy.

15. Išla som s mamkou v aute, vonku akurát husto snežilo. Vtom mama zbadala na chodníku kráčať dve mladé slečny, ktorým bola očividne zima. Pristavila na krajnici a ponúkla im odvoz, lenže dievčatá zo slušnosti odmietli. Tak si moja mama vyzliekla svoj nový šál, klobúk aj rukavice a bez slova im ich obliekla. Vtedy som mala päť rokov. Dnes som už dospelá, no pamätám si to, ako keby to bolo včera.

16. Keď ideme s mojím psom do parku, sem-tam ma skontroluje, či kráčam za ním. Keď zistí, že tam stále som, vždy sa úprimne poteší, hodí sa mi pod nohy a začne sa so mnou mojkať.

17. Moja žena si na všetko vymýšľa pesničku a naše deti to milujú. Stále si ich hmká popod nos. Predtým, ako som ju spoznal, nikdy som nepomyslel na to, ako melodicky môže znieť veta: „Kde v pekle je ten otvárač na konzervy?“

18. Keď príde na hranie s našimi malými deťmi, môjho manžela opustí všetka súdnosť. Milujem to na ňom. Je úplne jedno, kde sme – doma, na ulici, na ihrisku či na rodinnej oslave. Keď sa chcú deti hrať, vždy sa s nimi bude hrať. Aj keby mal byť poník a nosiť ich na chrbte po celom obchodnom centre.

19. Každý jeden raz, keď mám chuť na banán, ho ešte pred otvorením podám môjmu mužovi ako telefón so slovami: „Toto je pre teba.“ On bez ohľadu na to, čo práve robí, vždy zdvihne tento banánový telefonát.

20. Môj manžel vie, že neznášam, keď ma niečo prudko zobudí. Budíky sú pre mňa úplne neprípustné, celý deň mi po nich hučí v hlave. A tak ma môj drahý každé jedno ráno budí bozkom na čelo. Už 24 rokov.

21. Môj muž má tajného šmolka ešte z čias, keď bol malý chlapec. Schováva ho na náhodných miestach v byte, lebo vie, že ma to vždy rozosmeje.

Zdroj: twitter.com