Deti sú ako kyselina a pokúsia sa zjesť všetko, čo sa nepokúsi zjesť ich. A niekedy aj to. Poznáš to, sám si bol decko a veľmi dobre vieš, že keď prišla na scénu pažravosť, nič ti nebolo sväté. Od nábytku až po ponožky si skúšal utíšiť svoj apetít prakticky čímkoľvek. Rovnako na tom boli aj iní ľudia, ktorí sa o svoje bizarné stravovacie návyky podelili na Twitteri. Niektoré z nich fakt stoja za to…
1. Keď som mal osem, všade som so sebou vliekol fľaštičku jablčného octu a sem-tam som si z nej lačne odpil, predstierajúc, že je to ploskačka plná alkoholu.
2. Vždy, keď sme s bratom prišli domov zo školy, rozdelili sme si na polovicu obrovský pohár zaváraných čerešní do koláča. Ani neviem, prečo sme to vlastne prestali robiť…
3. Požula som syrové krekry do jednej obrovskej guče, napchala si ju do líc ako škrečok a potom som to utekala vypľuť do záchoda. Chcela som vedieť, ako tie krekry vyzerajú, keď ich mám v žalúdku.
4. Nemohla som odísť od stola, kým som nezjedla všetku cibuľu. Neznášala som cibuľu. Veľmi. Jedného dňa som ju napchala psovi za obojok, ukázala som mame prázdny tanier, a keď mi dovolila odísť, zobrala som psa na prechádzku. Vyhodila som cibuľu do koša a cítila som sa ako malý diabolský génius.
5. Prvý hryz z jablka je ten najlepší. Veril som tomu ako malý a verím tomu dodnes. Vždy, keď naši kúpili balenie jabĺk, odhryzol som si z každého jedného jablka iba raz a zvyšok skryl v pivnici.
6. So sestrou sme jedávali „bazénové čipsy“. Klasické zemiakové čipsy namočené do vody v bazéne pred naším bytovým komplexom. Bol to náš každodenný rituál a nechceli sme sa ho vzdať asi rok.
7. Zmrznutý pomarančový džús rovno z krabice. Na moju obhajobu, predtým som zvykol obžierať posteľ, takže to bol celkom pokrok.
8. So súrodencami sme si robievali želatínové pikniky. Zmiešali sme ochutenú práškovú želatínu s instantným práškom Tang, do toho sme prisypali šálku cukru a potom sme to tlačili dole hrdlom, kým sa naši nepozerali. Instantná cukrovka, ale bola to pecka.
9. Robila som si hrianky. S práškovým cukrom a sušenou cibuľou.
10. Asi dva roky bola mojou obľúbenou pochúťkou plastelína. Často sme s ňou pracovali na výtvarnej, takže vždy, keď nám učiteľka rozdala plastelínu, rýchlo som svoju zjedla a potom som sa tvárila, že ma vynechala. Keď si na to spomeniem, nabieha mi husia koža.
11. Našťastie to nebolo skutočné, ale keď som sa ako malá hrávala na reštauráciu, podávala som hosťom konské mäso na milión rôznych spôsobov. Moja akože špecialita bola „škoricový kôň“, no keďže mama nejedla sladké, pripravovala som jej „diétneho koňa“. Bola som veľmi divné decko.
12. Ako malý som miloval chuť granúl pre mačky. Ak mám byť úprimný, možno by mi chutili ešte aj dnes, ale ako racionálny dospelý muž to rozhodne nemienim v blízkej budúcnosti testovať. Ale ktovie, možno po „zombie apokalypse“…
13. Jedla som papier. Papier do tlačiarne, malé post-it lístočky… čo vám len napadne. Niekedy som papier najprv popísala a až potom ho zjedla, lebo som mala pocit, že tak chutí lepšie.
14. Natrela som arašidové maslo na plátok šunky, zrolovala to a vychutnala si gastronomický zážitok. Ale špenát mi pripadal nechutný…
15. Jedla som rožky len s kečupom a horčicou. Ako hotdog, len bez párku.
16. Banány (prekrojené pozdĺžne) a chlieb s majonézou. To bolo moje obľúbené kombo. Keď som mal šesť, myslel som si, že to je normálne, a z omylu ma vyviedla až kamarátova mama, ktorá na mňa pozerala ako teľa na nové vráta, keď som si túto monštruozitu od nej vypýtal.
17. Roztopila som si v mikrovlnke plátok syra a potom ho vyjedala prstom. Z 10 prípadov som si 10-krát dopálila paprče, ale stálo to za to.
18. Som alergická na mlieko, takže som si ako dieťa zalievala cereálie 7-Upom. Musím povedať, že mi to veľmi neprekážalo. Mimochodom, dialo sa to dávno predtým, ako sa na trhu objavilo 200 druhov alternatívneho rastlinného mlieka.
19. Vždy, keď som išiel na návštevu k babke, nasypal som si do pohára s vodou Skittles a vypil som to. Ochutnal som aj Pringles vodu, ale cukríky boli nepochybne lepším variantom.
20. Zobrala som si slamku na pitie, vyďobala do bobuľky hrozna dieru a snažila sa cez ňu vybrať najviac dužiny, ako mi len išlo. Potom som do diery naliala džús, a tak to hrozno jedla – plnené džúsom. Bolo to skvelé, ale pracné.
Zdroj: samsanders / Twitter
