Čo je to najhustejšie, s čím ste sa v živote stretli? To je otázka, ktorá nedávno padla na Reddite, a ako to už s touto komunitou na historky bohatých používateľov býva, ich odpovede na seba nenechali dlho čakať.

Niektorí opísali ľudí, ktorí by si zaslúžili zápis v Guinnessovej knihe rekordov už len za to, že existujú, iní zase prírodné javy, ktoré by človek možno radšej ani nevidel… no veď sa presvedčte sami.

1. Pár rokov dozadu som opatrovala jednu starenku, ktorá za druhej svetovej vojny opravovala vojenské lietadlá. Bola to silná žena, nechcela si pripustiť, že už je stará, a zubami-nechtami so mnou bojovala vždy, keď som sa jej snažila pomôcť.

Raz v jedálni vypadla zo svojho vozíčka a udrela si hlavu. Mala 95 rokov. Krv bola všade. A tá žena sa POSTAVILA, s kompletne krvavou hlavou na mňa hodila vražedný pohľad a zahlásila: „Choď do čerta, ja tvoju pomoc nepotrebujem.“ Zavolala som záchranku.

2. Pracoval som v nemocnici. Raz k nám prišiel pacient (po vlastných si to nakráčal dnu) so strelnou ranou rovno uprostred čela. Bol úplne pri vedomí, tváril sa akoby nič, dokázal sa orientovať aj počúvať naše príkazy… len si neustále pchal prsty do tej rany. Bol strašne fascinovaný tým, že má v hlave dieru.

3. Jedna z mojich kamarátok má EDS (Ehlers-Danlos Syndrome) – chorobu spojivových tkanív. Mám v živej pamäti, ako sa raz potkla na schodoch a skotúľala sa dole. Pristála na zemi, obe ramená mala vykĺbené a nohy pokrivené ako paragraf.

Skôr, ako som vôbec stihol pribehnúť na pomoc, sa začala „rozmotávať“ a nahadzovať si ramená naspäť. Bolo to ako pozorovať bábku, ktorá skladá samú seba z obrovskej kopy končatín.

4. Môj šéf vŕtal dieru do steny, keď sa mu z ničoho nič pošmykla ruka. Vytiahol nožík. Povyberal zo seba oceľové piliny, hodil na to lepidlo, aby „zacelil medzeru“, a pobral sa do nemocnice.

5. Raz som videl troch jeleňov, ako zahnali do kúta malé dieťa… len aby mu mohli zjesť zmrzlinu. Jeho mama sa celej veci len prizerala, natáčala to na mobil a schuti sa smiala. Bol to hustý zážitok, ale neviem, či úplne v dobrom slova zmysle.

6. Ako malá som mala baseta a drobnú čivavu, čo vyzerala ako malá kravička (bola čiernobiela). Baset nikdy nezaprel svoje poľovnícke korene a rád lovil. Raz ponad našu záhradu letel jastrab, a ani som sa nenazdala, už útočne klesal smerom dole k mojej kravičkovej čivave.

Očividne ju chcel uloviť, no nepodarilo sa. Nestihol sa jej ani dotknúť – baset ho zdrapil za krk, hodil o zem a metodicky mu začal lámať kosti jednu po druhej. Chudák operenec nemal šancu. Paradoxne, môj pes ani neje ostatné zvieratá, len ich chce loviť.

7. Som astronóm a tesne po výške som sa počas svojich ciest južnou Afrikou zašiel pozrieť na meteorit Hoba. Nielenže to je najväčší meteorit, ktorý na svete máme, ešte je to aj najväčší kusisko prírodne sa vyskytujúceho železa. Má zhruba 60 ton a nedá sa ním ani pohnúť, takže je stále na tom istom mieste, kde ho pôvodne objavil miestny farmár (zavadil oň pluhom).

8. Raz som videl sokola, ako opakovane napáda hniezdo veveričiek, vracia sa pre mláďatá, trhá ich na kusy a potom hádže na zem. Mama veverička, v snahe ochrániť zvyšné mladé, skočila vtákovi na chrbát, no ten ju v sekunde dostal a odtrhol jej hlavu. Jej bezhlavé telo potom pomaly padalo na zem, medzi jej mŕtve ratolesti. Príroda je krásna vec.

9. Niekoľko mesiacov dozadu si môj kamarát všimol, že má jeho 18-ročná mačka na chvostíku akúsi malú hrču. Už nejaký čas bola letargická a malátna, no kamarát sa tomu rozhodol dať ešte pár dní a až potom ju objednať k veterinárovi (predsa len to mohlo byť vekom).

O dva dni neskôr mačka vygrcala malého čierneho pavúka… tú mačku poštípala čierna vdova a ona sa ju na oplátku rozhodla zožrať! Už chápem, ako sa mohla dožiť osemnástych narodenín.

10. Nakupovala som v obchode. Chcela som zobrať nejakú šunku z lahôdok, lenže tam nikto nebol, tak som sa len zaradila do radu a čakala. Predo mnou stál jeden veľmi nervózny týpek. Po pár sekundách čakania priložil čelo na sklo pultíka s lahôdkami a zaprel sa doň tak silno, až prasklo. Ešte párkrát doň tresol hlavou, aby sa úplne rozbilo. Potom sa načiahol, zobral si svoju klobásku a s úsmevom odkráčal preč.

11. Môj otec je drobný, utiahnutý vzorný kresťan, ktorého som nikdy v živote nepočula nadávať. Minulý rok sme (rovnako ako každý jeden rok predtým) rozkladali na záhrade obrovský betlehem. Sú tam všetky postavy aj zvieratká a postaviť to trvá sto rokov.

Môj otec to každoročne pokorne skladá a nikdy pri tom nemihne ani brvou. Až doteraz. Od nervov chytil tyč, ktorá mala podopierať celú konštrukciu, a začal ňou hlava-nehlava mlátiť do malého Ježiška so slovami „skap“. Myslím, že niečo podobné už nikdy neuvidím.

12. Raz môj bláznivý pes začal naháňať medveďa a ten obrovský huňáč sa tak zľakol, až vyliezol na strom. Všetci vieme, že v súboji medveď verzus pes by reálne vždy vyhral medveď, no keďže je to pomerne plaché zviera, môj domáci miláčik to využil. Keď som ho zavolal naspäť do domu, ešte natruc si daný strom označkoval, aby dal celému svetu najavo, kto je tu pán.

Zdroj: BobRoss_VEVO / Reddit