Ako sme spomínali aj v prechádzajúcom článku, vedci neustále študujú mozog, no stále prichádzajú s novými vecami a zisteniami. Ľudský mozog asi nikdy dôkladne nepochopíme, či už jeho činnosť, alebo naše psychické funkcie. Niekedy ani nevieme, že niektoré vzorce správania nie sú náhoda, ale môže za to naše prirodzené správanie.
Spôsob, akým funguje naša myseľ, má veľa spoločného s tým, akí sme a čo robíme. A skutočne, niektoré zistenia nás ako pobavia, tak i prekvapia.
Pozrieme sa na 10 faktov zo psychológie, o ktorých si predtým možno netušil.
1) Väčšina jedincov by bola schopná zabiť ľudskú osobu. V rámci štúdií o psychológii poslušnosti voči autorite sociálny psychológ Stanley Milgram zdokumentoval, že väčšina normálnych dospelých, aj keď sme presvedčení o opaku, je v skutočnosti schopná zabiť niekoho iného.
Hovoríme o ľuďoch bez psychickej poruchy. Podľa jeho výskumu to platí najmä v prípade, že nás nasmeruje autorita, alebo to robíme pre blízku osobu či pre „vyššie dobro“.
2) Človek môže mať iba zopár skutočných priateľov. Možno si niekedy obdivoval rovesníkov, ktorí majú kopu kamarátov. Práve v detstve a puberte po tom túžilo mnoho z nás a mysleli sme si, že sme pravdepodobne akísi čudní, keď máme len dvoch kamošov. No v skutočnosti človek nedokáže neobmedzene nadväzovať blízke vzťahy.
Psychológovia a sociológovia prišli s niečím, čo sa volá Dunbarovo číslo, čiže maximálny počet ľudí, s ktorými jedinec môže udržiavať blízke vzťahy. Čiže, aj keď máš stovky známych, zmysluplnú komunikáciu môžeš dosiahnuť iba s niektorými z nich.
3) Keď sme zaneprázdnení, cítime sa šťastnejšie. Náš mozog nemá rád stav nečinnosti a radšej zostáva zamestnaný. Aj preto sme takí nervózni, keď musíme na niekoho iba tak nečinne čakať. A naopak, za každú splnenú úlohu či cieľ nás odmení dopamínom, hormónom šťastia.
4) 30 % svojho času strávime snívaním. Možno sa ti to už stalo. Išiel si sa učiť a po polhodine si si všimol, že vôbec nevieš, o čom si si celú dobu čítal, pretože si si myšlienkami „odskočil“. Je to však úplne normálne a človeku prirodzené.
Vedci z Kalifornskej univerzity tvrdia, že každý deň strávime až 30 % svojho dňa snívaním. No nemusíme to chápať iba negatívne. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sa radi túlajú „v oblakoch“, bývajú tvorivejší. Efektívnejšie tiež riešia aj problémy a rýchlejšie sa zbavujú stresu.
5) Nedokážeme ignorovať tri veci v živote, a to pohlavný styk, jedlo a nebezpečenstvo. Premýšľal si niekedy nad tým, prečo ľudia stále zízajú, keď sa niečo stane, napríklad autonehoda alebo bitka na ulici? Túto zvedavosť vyvoláva náš mozog, konkrétne časť zodpovedná za prežitie.
Jeho funkciou je neustále skúmať prostredie, klásť a hľadať odpoveď na 3 otázky: „Môžem to jesť? Môžem s tým mať pohlavný styk? Môžem sa tým zabiť?“ Jedlo, milovanie a nebezpečenstvo sú veci, ktoré sú prirodzeným základom nášho pobytu nažive, a preto to nevieme zmeniť, sme tak nastavení.
6) Je nám prirodzené preferovať čo najviac možností. V rámci nedávnej štúdie vedci zostavili dva stoly v supermarkete. Na prvý stôl umiestnili 6 druhov džemov, na druhý 24. Výsledkom bolo, že stôl č. 2 sa ukázal štyrikrát obľúbenejší a zákazníci pri ňom nakupovali častejšie.
Ako už vieme, náš mozog sa môže sústrediť iba na 3-4 veci naraz. Preto je pre nás síce konečné rozhodnutie jednoduchšie, ak je k dispozícii obmedzený počet možností, no napriek tomu vždy túžime po rozmanitosti.
Radi si pozeráme širokú škálu produktov a máme radi ten pocit, keď si môžeme vyberať. A preto sa s najväčšou pravdepodobnosťou zastavíme pri stole s 24 druhmi džemu, aj keď nakoniec budeme stále hľadať tú istú značku, ktorú sme zakúpili mnohokrát.
7) Čokoláda ti dokáže vyvolať intenzívnejšie šťastie ako zamilovanosť. Vedci tvrdia, že čokoláda vyvoláva pocity, ktoré môžu byť príjemnejšie ako počúvanie obľúbenej hudby, výhra v lotérii alebo dokonca zamilovanosť. Dôkazy, ktoré to dosvedčujú, pozostávajú zo skenov, ktoré dokumentujú zmeny v aktivite na povrchu mozgu pri jedení čokolády.
8) Väčšinu vecí robíme podvedome. Aj keby sme radi verili, že všetky naše kroky sú výsledkom starostlivého plánovania, v skutočnosti 60 až 80 % našich každodenných rozhodnutí neprijíma naše vedomie, ale podvedomie. Pri väčšine činností totiž nemyslíme na to, že by sme ich mali robiť, len ich automaticky vykonávame.
Každú sekundu náš mozog prijíma milióny jednotiek údajov, a aby sa predišlo jeho nadmernému vyčerpaniu, časť práce sa dostane do podvedomia. Zavesenie kľúčov, vypnutie svetiel, zatvorenie predných dverí, takéto činnosti vykonávame bez premýšľania. A práve preto sme často paranoidní a bojíme sa, či sme pri odchode vypli žehličku alebo sporák. Jednoducho si to nepamätáme, pretože sme to spravili automaticky.
9) Najradšej zo všetkého si vyberáme zlatú strednú cestu. Vedci zistili, že ľudia, bez ohľadu na výšku ich bankového konta, majú tendenciu siahať po tej „akurát“ možnosti. Väčšina z nás si nezvolí tie najdrahšie topánky, no zároveň ani najlacnejšie. Vyberie si tie stredne drahé.
10) Stabilita uzatvára výukové centrá v mozgu. Ak sa sťažuješ, že tvoj život je nestabilný, mal by si vedieť, že tieto podmienky ťa ako človeka zlepšujú. Vedci potvrdili, že ak nie sme mimo svoju komfortnú zónu, neučíme sa. A tým pádom, čím viac sa musíš životom prebíjať, tým lepšie. Prospieva ti to a učíš sa.
Ak ťa tento článok zaujal, jeho 1. časť nájdeš tu
