Pred nástupom kresťanstva uctievali Slovania mnoho zaujímavých bohov. Išlo o vskutku pestrý panteón rôznych božstiev. Slovania mali v úcte bohov lásky, materstva, úrody, ale aj vojny. A ako to už tak v prípade rôznej viery v bohov býva, ľudia sa snažili získať si ich náklonnosť rôznymi darmi či obeťami.

Obete sa prinášali aj vílam či hýkalom

Ich princíp bol pomerne jednoduchý. Ľudia sa nimi skrátka snažili získať si dotyčné božstvo na svoju stranu a tým si privodiť šťastie. Ak chceli dobrú úrodu, museli niečo ponúknuť práve bohovi úrody, ak sa modlili za víťazné vojenské ťaženie, obdarovali boha vojny. Rovnako sa tiež patrilo bohovi poďakovať za úspechy, či už vo vojenskom ťažení, či na poli. Ľudia si obetami tiež držali od tela aj rôzne iné nadprirodzené bytosti alebo démonov.

Vieme, že Slovania nosili obetné dary rusalkám, bludičkám či hýkalom. O nich kolovali zvesti, že človeku môžu ublížiť, ale pokiaľ si ich dotyčný nakloní na svoju stranu a správa sa k nim s úctou, nechajú ho na pokoji (prípadne mu dokonca prinesú šťastie). Zároveň platilo, že s čím väčšou prosbou sa ľudia na bohov obracali, tým väčšiu obetu im bolo treba priniesť.

Čo sa týka samotných obetných darov, boli rôzne. V prípade spomínaných démonov či nadprirodzených bytostí stačili drobné dary: napríklad chlieb, obilie, syr, med, ovocie či mlieko. Ako obeta sa využíval tiež alkohol (pivo a víno). Ak si chcel človek získať priazeň bohov, musel siahnuť po krvavejšej obete. Medzi najčastejšie obety patrili napríklad rôzne hospodárske zvieratá. Na obetných oltároch končili napríklad sliepky, ovce, prasatá či kravy. Je doložené, že tieto obete sa prinášali bohom Svantovítovi, Svarožičovi či Radegastovi.

Obete bohom

Faktom ale bolo, že bohom Slovania prinášali aj ľudské obete. Tradovalo sa, že bohovia majú záľubu v ľudskej krvi a tú treba preliať vždy, keď im chce človek prejaviť úctu. Napriek tomu treba zdôrazniť, že ľudské obete boli medzi Slovanmi relatívne vzácne.