Asi každý človek si aspoň raz v živote položil otázku, či sme vo vesmíre sami. Je možné, že by na iných planétach mohol existovať život? Či dokonca vyspelé civilizácie? Tieto otázky, pravdaže, zaujímajú aj vedcov. Podľa nich je vysoko pravdepodobné, že mimozemský život existuje (vzhľadom na obrovské množstvo planét), dokonca odhadujú, že by mali vo vesmíre existovať aj tisíce civilizácií.
Na základe takzvanej Drakeovej rovnice, o ktorej sme písali v jednom z našich článkov, vedci vypočítali, že len v Mliečnej ceste by sa malo nachádzať až stotisíc planét s inteligentným životom. Faktom ale ostáva, že žiadne dôkazy nemáme, pokiaľ teda dáme bokom ničím nepodložené (a nevierohodné) tvrdenia samozvaných kontaktérov či ľudí, ktorí tvrdili, že ich mimozemšťania uniesli.
To ale neznamená, že by vedci tieto dôkazy nehľadali. Rozhodne len nesedia so založenými rukami a nečakajú, kým na Zemi pristane nejaký ten lietajúci tanier, ale aktívne sa snažia potenciálnych mimozemšťanov kontaktovať. Prostredníctvom mimoriadne silných širokopásmových signálov totiž ľudstvo do rôznych častí vesmíru vyslalo viacero správ.
Aktívne hľadanie
Významným projektom, ktorý aktívne pátra po stopách mimozemského života, je inštitút SETI (Search for extraterrestrial intelligence). Špičkoví vedci sa v ňom zameriavajú na hľadanie inteligentného mimozemského života. Jednak zaznamenávajú a analyzujú rôzne signály, prichádzajúce z vesmíru (napr. slávny Wow! signál), a zároveň k planétam posielajú aj vlastné správy pomocou veľkých rádioteleskopov.
Vedci sa totiž domnievajú, že vyspelá civilizácia by bola schopná tieto signály zachytiť a prípadne na ne aj odpovedať. V rámci projektu SETI stále beží program Active SETI, v rámci ktorého sú vysielané správy do tých častí vesmíru, v ktorých je podľa vedcov predpoklad, že by mohli byť obývané mimozemskou civilizáciou. Poďme sa na ne pozrieť bližšie.
Správy, ktoré sme do vesmíru poslali
Úplne prvým signálom bol Morse Message, ktorý vedci zo Sovietskeho zväzu v roku 1962 vyslali smerom k Venuši. To bolo ešte v dobe, keď astronómovia predpokladali, že na povrchu tejto planéty by mohli existovať podobné podmienky ako na Zemi, a teda aj život (čo sa neskôr nepotvrdilo). Prostredníctvom morzeovky bola k Venuši vyslaná správa, obsahujúca slová „mier“, „Lenin,“ a „ZSSR“.
V roku 1974 vedci prostredníctvom teleskopu Arecibo (ktorý sa v decembri 2020 v dôsledku zemetrasenia zrútil) vyslali do vesmíru správu Arecibo message. Na jej obsahu sa podieľali vedci Frank Drake a Carl Sagan. Obsahovala čísla (1-10), informácie o DNA, vyobrazenie Slnečnej sústavy či vyobrazenie človeka. Signál bol poslaný do hviezdokopy Messier 13 v súhvezdí Herkules, čo je viac ako 25-tisíc svetelných rokov od Zeme.
Jedným dychom treba dodať, že v tomto prípade nešlo o vážne mienený pokus o kontakt s mimozemšťanmi, ale skôr o demonštráciu technológií danej doby. Správa do vytipovanej hviezdokopy dorazí o viac ako 25-tisíc rokov, prípadná odpoveď by na Zem dorazila za rovnaký čas. Takže si ešte počkáme…
Podobných signálov, ktorými sa ľudia snažili o kontakt, máme, pravdaže, viac. Za zmienku stojí Cosmic Call 1 z roku 1999 či Teen Age Message z roku 2001. Prvý menovaný obsahoval základné vysvetlenie matematiky, vedy, biológie, ako aj niekoľko kresieb či piesní. Poslali ho hneď do niekoľkých kútov vesmíru. Dva signály zamierili na rôzne miesta v súhvezdí Labute (dorazia tam v roku 2051 a 2069) a ďalšie dve na miesta v súhvezdí Strelca (dorazia v roku 2057 a 2067).
Za zmienku stojí aj kozmická sonda Pioneer 10. Pre prípad, že by ju niekedy objavili mimozemšťania, bola na ňu pred štartom v roku 1972 pripevnená plaketa, ktorá zobrazovala dvoch ľudí (muža a ženu) či popis Slnečnej sústavy.
Správy o živote na Zemi či pesničky
Zmienený Teen Age Message je nazývaný aj „koncert pre mimozemšťanov“. Obsahoval niekoľko skladieb od tých najlepších skladateľov (Beethoven, Vivaldi, Rachmaninoff či Gershwin). Signál poslali do súhvezdia Delfín (dorazí v roku 2070), Veľká medvedica (dorazí v roku 2047), Blíženci (dorazí v roku 2057), Panna (dorazí v roku 2059), Hydra (dorazí v roku 2057) a Drak (dorazí v roku 2059).
V roku 2003 nasledoval Cosmic Call 2. Ten vedci poslali do súhvezdia Kasiopeja (dorazí tam v roku 2036), Orion (dorazí v roku 2040), Rak (dorazí v roku 2044), Andromeda (dorazí v roku 2044) a Veľká medvedica (dorazí v roku 2049). V roku 2008 bol k hviezde Polaris vyslaný signál obsahujúci slávnu pieseň Across the Universe od kapely Beatles. Udialo sa to v rámci osláv 40. výročia nahrávky tejto skladby.
V roku 2008 bol tiež k exoplanéte Gliese 581c namierený signál A Message From Earth. Ten pre prípadných mimozemšťanov obsahoval hneď 501 rôznych správ, ktoré boli vybraté v rámci výzvy na sociálnej sieti Bebo. Medzi nimi bola správa aj od známej herečky Gillian Anderson zo seriálu Akty X. Správy popisovali život na Zemi a ľudskú rasu. Signál k planéte dorazí v roku 2028.
Ďalší podobný signál s názvom Hello From Earth bol vyslaný k rovnakej planéte o rok neskôr, teda v roku 2009, a dorazí k nej v roku 2029. Zatiaľ posledným výraznejším signálom je A Simple Response to an Elemental Message, ktorý obsahuje 3775 odpovedí na otázku: „Ako budú naše súčasné environmentálne interakcie formovať našu budúcnosť?“
Mimozemšťania v ňom tiež môžu objaviť výroky významných vedcov, politikov či filozofov, ako Carl Sagan, Paul Crutzen, Ban Ki-moon či Mahátmá Gándhí. Signál bol vyslaný k hviezde Polaris, vzdialenej približne 434 svetelných rokov.
Je to bezpečné?
Je ale vôbec rozumné pokúšať sa mimozemšťanov takýmto (alebo akýmkoľvek iným) spôsobom kontaktovať? Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná. Mnohí vedci považujú otázku možnej existencie mimozemského života za dôležitú a je podľa nich legitímne, že sa na ňu ľudstvo snaží nájsť odpoveď.
Napriek tomu si ale činnosť SETI vyslúžila aj kritiku. Tá sa zameriavala jednak na postupy tohto projektu, ktoré sú podľa mnohých nedostatočné či rovno pseudovedecké, ale aj na etický aspekt podobného hľadania mimozemských civilizácií.
Ak by sa totiž naozaj podarilo kontaktovať mimozemšťanov, prípadne im poslať informácie o Zemi a vyzradiť tak jej polohu, nemuselo by to podľa niektorých dopadnúť dobre. Naša planéta by tak mohla byť vystavená nebezpečenstvu invázie. Slávny fyzik a kozmológ Stephen Hawking síce SETI na jednej strane podporoval v hľadaní stôp po mimozemskom živote, zároveň ale zdôraznil, že ide o hru s ohňom.
Podľa neho je totiž takmer isté, že mimozemšťania existujú, lenže ak by nás naozaj niekedy navštívili, mohlo by to pre nás byť fatálne. „Ak by nás mimozemšťania navštívili, výsledok by mohol byť podobný, ako keď sa Krištof Kolumbus prvýkrát dopravil do Ameriky, čo nedopadlo dobre pre jej pôvodných obyvateľov,“ vyhlásil svojho času Hawking.
