Ľudia sa častokrát naháňajú za luxusnými značkami z rôznych dôvodov. Ide im buď o to, preukázať svoju dôležitosť, či prestíž, možno milujú samotný dizajn a históriu danej značky alebo si len radi dokazujú, že si to môžu dovoliť. Ak však ochotne investujú do nasledujúcich značiek len preto, že sa nazdávajú, že je nimi poskytnutá kvalita adekvátna vysokým cenám výrobkov, môžu tvrdo naraziť.
1. Tiffany
Audrey Hepburn si uňho dopriavala raňajky, Marilyn Monroe spievala, že pre ženu je najlepší priateľ diamant, avšak prekvapivo diamanty nie sú vonkoncom tak vzácne a jedinečné, ako sa zvykne tradovať. Povera, že ide o najvzácnejšie kamene, je v spoločnosti celkovo zafixovaná od 30. rokov vďaka masívnej reklamnej kampani. Tiffany so svojou tyrkysovou škatuľkou si na tom prihrial polievočku. Obdobne kvalitné kamene vrátane diamantov totiž možno získať u iných predajcov až za tretinové ceny. Aj keď na Slovensku nevládne tak fixná požiadavka mať zásnubný prsteň práve z tohto obchodu ako vo veľkej časti USA, je dobré vedieť, že sa zasnúbeniachtiví mládenci za ním nemusia hnať až do Viedne.
2. Louis Vuitton
Asi najikonickejšia značka kabeliek, ktorá je natoľko kopírovaná, až sa jej potlač na uliciach opakuje podozrivo často. Preto tie pravé prichádzajú s certifikátom o svojej autentickosti. Je teda otázne, či zákazníčka neplatí skôr za kus papiera a nielen za ozajstnú kvalitu. Hovorca spoločnosti totiž odmietol zverejniť náklady na výrobu s tým, že zákazník neplatí len za konkrétny výrobok, ale aj za „vývoj produktu zahrnutom v jeho dizajne“. New York Times však vypočítal ešte v roku 2000, že náklady na jednu „vuittonku“ sú rádovo o stovky dolárov lacnejšie než jej konečná cena v predajni.
3. Rolex
Tieto hodinky majú už dlhodobo punc luxusu, ktorý si nie každý pán môže dovoliť. Aj napriek tomu sa však tešia celosvetovej popularite. V porovnaní so svojím priamym konkurentom, firmou Omega, ktorá takisto vyrába elegantné a nadčasové švajčiarske hodinky, sú „rolexky“ až nadštandardne nadcenené a tak ich kúpa nemusí byť až taká výhra, čo sa pomeru kvality a ceny týka. Samozrejme, iné to môže byť, ak ide čisto o pocit prestíže, že patríte do toho istého hodinkového klubu ako Paul Newman, Eric Clapton či Roger Federer… napadá vám ešte niekto?
4. Louboutin
Topánky na opätkoch a cenách siahajúcich až do neba s príznačnou červenou podrážkou sú módnym snom miliónov žien po celom svete – a státisíce žien ročne si tento sen aj splní. Sám návrhár Christian Louboutin však uznáva, že jeho výrobky síce môžu uspokojiť ženskú túžbu po skvostnom dizajne, kráse či zvodnosti, ale pohodlie nie je jeho prvotným záujmom. Je teda na mieste sa pýtať, či jeho nádherné, no nepohodlné topánky nasiaknuté krvou zákazníčok vôbec stoja za stovky eur. Ešte než sa rozbehnete do predajní Crocsov, skúste zauvažovať, či neexistuje alternatíva a to také topánky, ktoré spĺňajú obe požiadavky: krásu, ale aj aspoň aké-také pohodlie.
5. Montblanc
Tovar, ktorý bežne nakúpite za pár eur v obyčajnom papiernictve, povýšila firma Montblanc na luxusné výrobky napriek tomu, že moderná technológia bežné kancelárske potreby pomaly vytláča na skládku dejín. Asi to už aj tam pochopili, lebo svoj sortiment za posledné roky rozšírili o kožené výrobky, opasky, šperky, okuliare a hodinky (Rolex, tras sa!). Ak však aj niekto z vás túži podpisovať papiere rovnakým perom ako kedysi J.F. Kennedy, chuť vás možno prejde keď uvidíte cenovku s požiadavkou niekoľko sto eur.
6. Balenciaga
Minulý rok si táto značka vyslúžila neželanú pozornosť, keď na trh uviedla model nadrozmernej modrej tašky, ktorá nápadne pripomínala povestnú tašku z Ikey za 1 euro. Balenciaga si za svoj produkt pýtala tisícnásobne viac, čo vyvolalo spŕšku vtipov na jej účet, dokonca aj od samotného švédskeho reťazca. Táto značka sa neštíti použiť podobný postup znova tak, že vezme produkt každodennej spotreby, opančuje ho svojím logom a následne ho predáva za vesmírne čiastky: tentokrát za obeť padla najobyčajnejšia papierová taška, ktorej dizajn Balenciaga len obalila do teľacej kože. Za euro ju istotne nepredáva.
7. Coach
Na Slovensku ešte nie veľmi rozšírená značka Coach sa vo svete stala synonymom kvázi luxusu, a.k.a. je to značka, ktorá je až príliš prístupná, aby bolo možné ju považovať za naozaj exkluzívnu. V USA boli po generácie kabelky z Coachu vážené pre ich jednoduchosť a eleganciu, začiatkom nového milénia však firma spanikárila a s cieľom zapáčiť sa mladším potenciálnym zákazníčkam začala ponúkať produkty nielen chaotického dizajnu, ale aj cien. V snahe zvrátiť toto smerovanie, Coach začal pridávať drahšie a drahšie produkty, avšak svoju bývalú prestíž stratil.
8. Michael Kors
Na Slovensku bezpochyby populárnejší Michael Kors zažil takisto prepad vo svojich predajoch, ktorými bombaroval dovtedy svet prostredníctvom outletov. Práve outletové predaje sa stali Korsovým kameňom úrazu. Dajú sa totiž vôbec spojiť také opozitá ako luxus a výpredaj? Značke táto snaha značne ublížila a vyzerá to, že už nie je schopná ponúknuť niečo nové a vzrušujúce, akokoľvek samu seba stále vychvaľuje ako exkluzívnu. Ak napriek tomu po kabelke s MK v krúžku stále túžite, radšej sa dobre poobzerajte, či ju niekde nedostať až o polovicu lacnejšie.
9. Prada
Hoci si táto značka zaslúžila dokonca aj hlavné obsadenie vo filme s Meryl Streep (Diabol nosí Pradu), má aj čo-to na rováši. Hanbu za nenásytnosť utŕžila, keď na trh uviedla kancelársku sponku za 170 dolárov, čo je takmer 140 eur a to je trochu veľa aj za striebro, z ktorého je vyrobená. Paradoxne, táto sponka má držať pohromade práve peniaze, hoci premrštená cena sponky referuje skôr k ich rozhadzovaniu. Predaje už vyše storočnej Prady sú takisto na ústupe a podobne ako pri Michaelovi Korsovi, je to práve jej vlastná všadeprítomnosť, čo ju ničí.
10. Veuve Clicquot
K luxusnému životnému štýlu nepochybne patrí aj fľaša sektu. Charakter exkluzívneho šumivého vína si so sebou Veuve Clicquot nesie už od roku 1805, otázne je, či zaslúžene – v chuťových testoch ho totiž s prehľadom porazili aj lacnejšie vína, takže na akúkoľvek výnimočnú príležitosť si pokojne zaobstarajte aj cenovo dostupnejší sekt. Koniec koncov, každý vníma chuť vína veľmi subjektívne, hoci sa to nehovorí nahlas, aby mali someliéri čo jesť a hlavne piť.
Zdroje: thelist.com, hodinarstvibechyne.cz, exclusivepen.eu, huffingtonpost.com, racked.com, which.co.uk
Titulná fotka: ablogtowatch.com
