Úprimnosť sa v dnešnej dobe nenosí. Často volíme menšie zlo a vyhovárame sa na všetko možné, lebo sa nám len niečo nechce alebo nechceme raniť city toho druhého.
Pravda je však taká, že nevieme byť úprimní a konať na rovinu, sme zbabelí a najčastejší dôvod je, že si držíme toho druhého ako poistku. Keď nič, tak aspoň niečo. Aké výhovorky často používame a ako to v skutočnosti je?
Mám toho strašne veľa, fakt sa nič nedeje
To my všetci. Len si nevieme zorganizovať deň. Priority má každý, to je jasné. Ak by si bol pre mňa prioritou, nájdem si čas. Vieš, koľko v priemere trvá napísať jednu správu? Asi 5 sekúnd. Kto chce, hľadá spôsoby, a kto nechce, hľadá dôvody. Preto aj ten najzaneprázdnenejší človek má denne pár sekúnd či minút, aby sa ozval osobe, na ktorej mu záleží. Bohužiaľ, nie si to ty.
Nevšimla som si správu
Jednu facku by som si určite všimol hneď, ale hlavné je to, že mám nonstop telefón v ruke a správa sa mi zobrazuje na hornej lište, ktorú po potiahnutí pošlem do teplých krajín, a presne tam sa nachádza aj môj charakter. Deň, dva, tri a nič.
Ešte stále si myslíš, že ti to stojí za strápňovanie sa? Skús zavolať, určite budem mať vypnuté zvuky a potom ma pohltí kolotoč najbizarnejších povinností a zase len „zabudnem“.
Dám ti ešte vedieť, čo a ako
Nechce sa mi a nepočítaj so mnou. Nemám dnes na teba náladu, ale nepoviem ti to hneď, lebo ma budeš ešte hodinu presviedčať. Takto je to bezpečnejšie. Nemám nič dôležité na práci, ale mám toho fakt veľa. Aj keď sa dohodneme na nejakom rande, pravdepodobne to zruším.
Príliš tlačíš na pílu, jedno stretnutie za mesiac je predsa až-až. Viem si predstaviť aj krajší večer ako s tebou. Napríklad pozeranie seriálu a pohár zmrzliny.
Som unavená, idem si už ľahnúť
A zelená bodka svieti do hlbokej noci. Otravuješ moje bytie tvojimi telefonátmi či správami. Ešte si píšem s ďalšími piatimi ľuďmi a na teba, žiaľ, nevyšlo dnes šťastie. Som predsa „online“ len preto, že sa neodhlasujem z počítača.
Poprípade, keďže zákon schválnosti vždy perfektne funguje, stretneme sa niekde v bare. Vieš čo, čistá náhoda. Tu kamarát chcel niečo, tak sme vybehli, a moja kamarátka sa rozišla s frajerom, tak sme to prišli zapiť, a tu padali traktory z neba, ale nič hrozné sa predsa nestalo.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
