Horúčavy menia slovenské sídliská aj dediny na rozpálené ostrovy. Trávniky hnednú, pôda praská a každá ďalšia vlna sucha zhoršuje stav verejnej zelene. Kým jedni obyvatelia kritizujú samosprávy za kosenie vyprahnutých plôch, iným prekáža vysoký porast. Do debaty navyše vstupuje ochrana hmyzu, zadržiavanie vody aj riziko požiarov. Jednoduchá odpoveď na otázku, či počas horúčav kosiť, preto neexistuje.
V Karlovej Vsi kosili aj plochy, na ktorých takmer nič nerástlo
Rozruch vyvolali zábery zo skupiny Karlova Ves / Dlhé Diely = naša srdcovka. Autor príspevku zachytil pracovníka pri kosení mestského parku. Podľa neho na mieste zostala prevažne vyschnutá hlina a ďalšie dni mali priniesť teploty okolo 35 stupňov. Pýtal sa preto, či by samospráva nemohla pracovný čas zamestnanca využiť zmysluplnejšie.
Pod príspevkom sa rýchlo rozbehla diskusia. Viacerí obyvatelia tvrdili, že podobnú situáciu sledujú aj pri bytových domoch. Tráva je podľa nich spálená a nie je jasné, čo vlastne pracovníci kosia. Ďalšia diskutujúca upozornila, že nízky strih urýchľuje vysychanie pôdy, zvyšuje prašnosť a pripravuje hmyz o úkryt. Ľudí nahnevalo aj kosenie ďateliny a lúčnych kvetov v Parku Kaskády. Porast tam podľa komentára vyrástol napriek suchu, no zmizol tesne pred príchodom týždňa s extrémnymi teplotami.
Do debaty sa zapojil aj Martin Vician, kandidát na starostu mestských častí Karlova Ves a Dlhé Diely. Napísal, že ho situácia mrzí a problém sa opakuje už niekoľko rokov. Spolu s kolegami vraj žiadal úrad, aby kosenie počas horúčav zastavil. Spomenul tiež návrhy na vyšší strih, ochranné pásy okolo stromov a nepokosené zóny, ktoré by pomáhali ochladzovať vnútrobloky.
Na Záhorí riešia presne opačný problém
Kým v Bratislave ľudí pobúrilo kosenie, v Borskom Svätom Jure sa časť obyvateľov sťažuje, že obec nekosí dostatočne. Niektorí sa obávajú kliešťov, iným prekáža neupravený vzhľad verejných plôch. Autorka príspevku na stránke Borský Svätý Jur + časť Tomky však s ich názorom nesúhlasí a apeluje na extrémne sucho. Nízko pokosené plochy podľa nej pripomínajú púšť bez vlahy, hmyzu a života. Obec vyzvala, aby počas horúčav kosila len tam, kde si to vyžaduje bezpečnosť alebo dobrý výhľad.
V komentároch sa opäť stretli dva tábory. Jedna skupina tvrdila, že častým kosením si obyvatelia sami škodia. Druhá pripomenula, že vysoká suchá tráva môže zvýšiť množstvo horľavého materiálu a podporiť šírenie požiaru. Objavila sa aj téma kliešťov, hoci ich výskyt nemožno posudzovať iba podľa výšky trávy či aktuálnej dennej teploty.
Kosiť či nekosiť? Rozhoduje stav porastu aj konkrétne miesto
Odborné odporúčania sa v skutočnosti navzájom nevylučujú. Treba však rozlišovať medzi živým trávnikom vystaveným suchu a vysokou, úplne vyschnutou vegetáciou pri budovách či cestách.
Britská Royal Horticultural Society odporúča počas sucha kosiť menej často a zvýšiť výšku strihu. Dlhšie steblá podporujú hlbšie zakorenenie a pomáhajú pôde udržať vlahu. Ak tráva prestane rásť, s kosením je vhodné úplne počkať. Drobné odrezky možno nechať na ploche ako mulč, pretože obmedzujú odparovanie vody.
Podobné stanovisko zverejnila aj University of Minnesota Extension. Teplom a suchom namáhaný trávnik neodporúča kosiť. Ak porast po daždi výrazne narastie, výšku treba znižovať postupne, nie jediným radikálnym zásahom.
Požiarna prevencia však prináša ďalší pohľad. Devon and Somerset Fire and Rescue Service upozorňuje, že vyššia a suchšia tráva horí intenzívnejšie. Porast pod desať centimetrov predstavuje nižšie riziko a prípadný oheň sa v ňom ľahšie kontroluje. Tráva sa však nezapáli sama od seba – potrebuje zdroj, napríklad cigaretu, gril, táborák či iskru.
Najrozumnejším riešením preto nie je plošné kosenie „na ježka“ ani úplné zanedbanie všetkých plôch. Mestá a obce môžu využívať vyšší strih, mozaikové kosenie a nepokosené ostrovy. Kratší porast dáva zmysel pri cestách, chodníkoch, detských ihriskách a budovách. Suchú biomasu treba odstraňovať najmä tam, kde by mohla ohroziť ľudí alebo majetok.
V Martine si so suchými kríkmi poradili po svojom
Zatiaľ čo niektoré samosprávy riešia vyschnutú trávu, pred budovou Matice slovenskej v Martine sa objavil celkom iný recept. Pracovníci nastriekali nevýrazný živý plot žiarivo zelenou farbou. Zábery krušpánu sa rozšírili po sociálnych sieťach a vyvolali pobavenie aj neveriace reakcie. Ak chceš vidieť zábery a prečítať si viac o tomto bizarnom „skrášľovaní“, klikni na náš článok.
Mali by mestá a obce počas extrémnych horúčav obmedziť kosenie trávy?
- Áno, kosiť by sa mali iba nevyhnutné plochy
- Áno, ale iba menej často a s vyšším strihom
- Nie, vysoká tráva pôsobí zanedbane a zvyšuje riziko požiaru
- Neviem, dôležité je rozhodovať podľa konkrétnej lokality
0 hlas(y/ov)
