Po uplynutí 95 rokov od prvej publikácie obľúbená detská knižka Macko Pú stratila ochranu autorských práv. Znamená to teda, že dediči spisovateľa Alana Alexandra Milneho nie sú exkluzívnymi držiteľmi práv na túto knihu a postavy, ktoré v nej vystupujú. Prakticky každý ich môže využiť, akokoľvek len chce.
Klasika v inom svetle
To, samozrejme, znamená, že Macko Pú v nových verziách nemusí byť roztomilý kamoš z lesa, ale môže byť z neho aj krvilačná beštia. Takýto pohľad prináša ohlásená filmová novinka Winnie the Pooh: Blood and Honey, ktorá medvedíka stavia do roly vraždiaceho monštra, uvádza Variety. V jeho vyčíňaní mu asistuje verné Prasiatko.
Mnoho podrobností o deji zatiaľ nevieme, známe je to, že Pú a Prasiatko sa na dráhu sadistov vydajú po tom, ako ich po odchode na školu opustí ich ľudský priateľ Christopher Robin. Zvieratká sa o seba nedokážu postarať, majú problém zohnať jedlo, čo vedie až k tomu, že postupne zdivočejú.
Natáčanie filmu prebehlo počas desiatich dní v Anglicku, momentálne sa pracuje na strihu a finálnych úpravách. Samotný režisér Rhys Waterfield svoj film popisuje ako nízkorozpočtovú „šialenosť“, ktorá v sebe spája horor a komédiu. Dátum premiéry zatiaľ nie je stanovený.
Zložitý svet autorských práv
Pri využívaní diela, ktoré sa nachádza v „public domain“ (slovenčina nemá exaktný preklad tohto pojmu), musí byť človek opatrný a musí si dávať pozor, čo presne má po uplynutí autorských práv k dispozícii. Macko Pú vystupoval v štyroch knihách a neskôr boli jeho dobrodružstvá adaptované do filmovej podoby spoločnosťou Disney. Public domain sa momentálne týka iba prvej knihy.
V praxi to teda znamená, že tvorcovia Winnie the Pooh: Blood and Honey nemohli použiť postavy ako napríklad Tiger, pretože ten sa objavil až v jednej z ďalších kníh. Zároveň si museli dať pozor, aby po vizuálnej stránke nekopírovali animované spracovanie od Disney (to sa prejavilo napríklad tak, že zvieratká majú iné oblečenie).
Hoci je spoločnosť Disney známa dravými právnikmi, ktorí nemilosrdne útočia na akékoľvek náznaky porušovania ich autorských práv, Waterfield sa právnej bitky neobáva. Je presvedčený o tom, že všetko sa mu podarilo spraviť po právnej stránke čisto a vďaka jedinečnému motívu filmu je „každému jasné, že to nie je Disney“.