5. Alkohol je metla ľudstva
Alkohol sa dnes využíva ako univerzálna praktika, zvyčajne počas osláv alebo oddychu, takmer vo všetkých ľudských civilizáciách. Analýza starovekých nádob, ktorá sa objavili v provincii Henan, ukázala, že alkohol existoval v Číne už pred 9000 rokmi. Tieto nápoje vznikali z ryže, medu, hrozna či hlohu. Okolo roku 1600 – 1050 pred n. l. sa dokonca objavili kosti zaznamenávajúce nápisy rôznych druhov alkoholu.
4. Hodváb sa široko využíva v textilnom priemysle
Hodváb je jednou z najvyužívanejších látok v textilnom priemysle, vďaka svojim vlastnostiam, ako je napr. pevnosť. Priemyselná výroba hodvábu začala ešte v časoch neolitickej Číny, teda približne vo 4. storočí pred n. l. Najstarší známy hodvábny materiál sa našiel v detskej hrobke pri meste Xingyang v provincii Henan. Za všetkým údajne stojí princezná Xi Lingshi, keď jej spadol do čaju kokón priadky morušovej.
3. Zubná kefka je potrebná súčasť dnešného sveta
Najstaršia zmienka o nástroji na čistenie zubov pochádza z roku 1223. Hovoril o nej japonský zenový majster Dogen Kigen, ktorý cestoval po Číne. Predpokladá sa, že takýto nástroj musel tým pádom existovať ešte skôr, počas dynastie Tang (619 – 907). Prvá zubná kefka mala rúčku vyrobenú z kostí zvierat alebo bambusu a štetiny pochádzali z chlpov sibírskeho diviaka.
2. Dáždniky do každého počasia
Zmienky o prvom skladacom dáždniku pochádzajú z roku 21. n. l. Údajne ho vyrobili pre cisára Wanga Manga z dynastie Xin (9 – 23 n. l.). Pozostával z kĺbového spoja, ktorý umožňoval jeho rozkladanie a skladanie. Podobný dáždnik sa našiel aj v pohrebisku Wanga Guanga, syna Wanga Manga. Zaujímavé je, že sa našli aj dáždniky s mosadznými spojmi pochádzajúce zo 6. storočia pred n. l.
1. Prelom v podobe tavenia železa
Dávne čínske znalosti pecnej technológie jednoznačne umožnili Číňanom nezávisle vyvinúť kvalitné techniky tavenia železa. Najstaršie dôkazy o výrobe železa pochádzajú z 8. storočia pred n. l., čo je oveľa skôr ako akékoľvek známe dôkazy o európskej taviarenskej produkcii. Prvý typ železa bol pravdepodobne príliš krehký na široké využitie, čo sa zmenilo následne v 5. storočí pred n. l.
