Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Utorok 31.1.2023
sk
Emil
cz
Marika

Väčšina z nás ich miluje, no v každej vzorke ľudí sa nájde ten jeden Fred Flintstone, ktorý mačku dovnútra pustí iba pod nejakou veľmi krutou hrozbou.

Odporcovia domácich miláčikov na to môžu mať svoje dôvody, ktorých hojnosť sa nájde v nasledujúcich riadkoch, no pomedzi ne nájdeš v tomto článku aj kopu opačných názorov a dôkazov, že domáci miláčikovia sú skutočne úžasní a nenahraditeľní.

Snaha sa cení

A minimálne dvakrát tak, ak je to snaha psa:
Moja polovička a ja sme sa snažili našu havkáčku odnaučiť robiť bordel, predovšetkým s toaletným papierom. Neboli sme si istí, či naše pokusy o pokrok niekam vedú, až kým sme sa jedného dňa po pár hodinách nevrátili domov.

Na zemi bola rolka toaleťáku, na ktorej bol asi meter papiera narolovaný všelijako, lajbavo a nakrivo. Našli sme pre to jediné vysvetlenie – nechcela, aby sme sa nahnevali, tak ho po jej papierových radovánkach jednoducho narolovala naspäť.

Shutterstock

Lepkavá pomsta

Mačky sú zmrdi – a z času na čas na to aj doplatia:
Náš kocúr je úplný ignorant – na drahé mačacie hračky kašle, oveľa viac ho zaujíma presne to, čo by vôbec nemuselo. Raz našiel v kuchynskej linke rolku lepkavej pásky na chytanie múch a, absolútne netušíme ako, dokonale sa do nej zamotal.

Našli sme ho ležať uprostred miestnosti zviazaného ako zlodeja prichyteného počas lúpeže, dvojice láb prilepené o seba a chvost trčiaci z tlstého tela premotaný pomedzi ne najabsurdnejším možným spôsobom. Musel mať traumu, a ešte trikrát takú z toho, ako sme sa pri jeho vyslobodzovaní rehotali.

Shutterstock

Nerob chyby

Lebo ak budeš nedôsledný, možno ťa bude doživotne zosmiešňovať aj vták:
Mali sme papagája, ktorý zbožňoval opakovať. Mama často hrávala na klavíri a veľmi rád ju pri tom počúval. Keď sa pomýlila, skočila o dva takty späť a zahrala ich znovu, bez chyby. V jednej jej obľúbenej skladbe však často robila jednu konkrétnu chybu, skoro vždy presne tú istú… a náš papagáj sa naučil pískať melódiu tejto skladby aj s chybou, aj so skokom dva takty späť, aj s opravou.

Shutterstock

Mačka inštalatérka

Priznať sa pred celou rodinou, že mačkina smrť je tvoja chyba? Veľa šťastia…
Bolo to počas rekonštrukcie nášho domu – išli sme na víkend preč a nechali sme našu mačacinu doma. Keď sme sa vrátili, nebolo po nej ani stopy. Uvedomil som si, že som nechal o stenu opretý rebrík, ktorý viedol priamo k ventilačnému potrubiu. Po dôkladnej analýze som nad rebríkom našiel škrabance od pazúrikov.

Trklo mi, že v najbližších hodinách budem z potrubia pravdepodobne vyťahovať mŕtvolu. A hneď ako som si pomyslel, že to budem navyše musieť vysvetliť žene a trojročnému decku… na mňa vykukli dve mačacie oči, ktorých pohľad mi vravel len jedno: „Za to, že žijem, ma teraz poď dať dole.“

Shutterstock

Nie všetci majú rozum

Tento by prehral aj boj o titul najväčšieho mamľasa:
Mali sme zvláštneho psíka. Veľmi rád oblizoval ľad, ktorý sa formoval na dverách našej total-not-working-no-frost mrazničky, a robil to vždy, napriek tomu, že sa o to vždy prilepil a potreboval pomoc. Tiež si zjedol vlastný pelech a potom ešte pár týždňov kakal kúsky látky.

Najviac však zabodoval, keď sme ho prvýkrát vzali k jazeru, rozbehol sa do vody a jednoducho bežal ďalej. Vo vode, po dne. Nechápem, ako mu mohlo nenapadnúť plávať. Keby sa po pár sekundách vynoril, neprestali by sme sa smiať. Otec mu však musel ísť zachraňovať prdel.

Shutterstock

A poučenie znie…

… neznie. Táto trúba sa nikdy nepoučí:
Jedného dňa u nás napadlo krásnych 20, možno 25 centimetrov snehu a moja statočná mňaukáčka sa vydala na dobrodružstvo. Ako vždy. Ona sama veľmi dobre vie, že nenávidí sneh, napriek tomu vždy využije možnosť vytočiť ma. Vybehne von, rozbehne sa, skočí do hlbokého snehu, začne nahlas mrnčať a čaká, kým ju prídem zobrať dnu.

Chvíľu som sedel neďaleko nej, čakal som, kým sa poučí, ale srdcervúci mňaukot ma presvedčil. Povedal som si, oukej, si moja, ľúbim ťa, aj keď ma asi neznášaš, ale čo už s tebou… a o hodinu to spravila zase. Presne to isté. Fakt ďakujem.

Shutterstock

Chlpatá munícia

Všetci vieme, že čím menší pes, tým agresívnejší:
Keď som bol mladší, mali sme čivavu, ktorá vážila necelé dve kilečká, aj to s mokrou srsťou. Jedného dňa sme sedeli s celou rodinou v obývačke a pozerali nejakú rodinnú komédiu. Moja sestra veľmi zbrklo otvorila rozťahovacie kreslo a operadlo na nohy sa vysunulo tak rýchlo, že vystrelilo ničnetušiaceho prísediaceho hava cez celú obývačku ako delovú guľu. Nikdy na to nezabudnem – bolo to ako pozerať dve komédie naraz.

Shutterstock

Padá mačka, želaj si niečo

Možno by si si mal želať, aby to konečne prestala robiť:
Náš kocúr bol bizarný tvor. Keď som bol tínedžer, často som ho vídaval na streche. Bolo to cool, no problém bol v tom, že keď sa k nemu niekto priblížil (stačilo tak na desať metrov), prevalil sa na chrbát.

Keď ležal na zemi, ničomu to neprekážalo, ale kombinácia okolností kocúr na streche plus človek nablízku viedla len k jednému: kocúr na zemi plus človek vydesený hrozivým zvukom zdrúzgania sa kocúra na zem. A stalo sa to dvakrát, a trikrát, a osemnásťkrát, a nikdy sa nezabil. V podstate to bolo šťastné kocúrisko.

Shutterstock

Ako hodnotíš tento článok?

Richard Bonde
Ako každé iné dieťa, so slzami v očiach. V sprievode hlasných výkrikov som v chladný februárový večer krátko po pol desiatej zhliadol umelé svetlá petržalskej nemocnice. Môj otec a jeho prísediaci svokor sa zhodli, že v plači je muzikalita – mali úplnú pravdu. Už o dva roky neskôr som kuchynskú linku v pravidelných intervaloch okrádal o varechy a rozbíjal s nimi vedrá z predsieňovej skrine, predstierajúc bytie súčasťou rockového koncertu so stovkami divákov okolo pódia.Tesne pred piatymi narodeninami som sa s radosťou ocitol na svojej prvej vyučovacej hodine – nebola to ani matematika, ani vlastiveda. Bola to hodina bicích nástrojov, mojich najobľúbenejších 20 minút v týždni. Ako obyvateľ trojizbového bytu však pre mňa akákoľvek domáca príprava neprichádzala do úvahy – pre uspokojenie susedov, rodičov a v absolútne poslednom rade aj mňa som začal chodiť na klavír. A sedem mesiacov na to aj do základnej školy na Benkovej ulici v Nitre – mojom takmer rodnom meste.Roky plynuli a s nimi pribúdalo vedomostí a skúseností, hlavne tých hudobných. Už koncom roku 2011, keď bol môj vek stále na prstoch ukázateľnou hodnotou, ma môj otec, učiteľ hudby, zatiahol do prvej kapely (s asi najmenej kreatívnym názvom tohto milénia – The Kapela), ktorá sa na školskej scéne neujala. Neváhal založiť druhú, v ktorej som opäť obsadil pozíciu klávesáka. Táto o niečo rockovejšia zostava nesúca trošičku kreatívnejší názov Wild People bola úspešnejšia a zanikla až v roku 2016.V živote mladého hudobníka nechýbali ani tie o niečo konvenčnejšie veci – výučba anglického jazyka, z ktorého som v predchádzajúcom roku získal jazykový diplom úrovne C1, informačné technológie, môj takmer denný skracovač voľného času a nepochybne aj zdravá dávka jazdy na bicykli.Roku 2013 som skončil na treťom mieste na prijímacích skúškach na osemročné štúdium v Gymnáziu na Golianovej ulici, opäť v bývalom centre Veľkej Moravy – v poslednej chvíli som však od tohto rozhodnutia ustúpil, no o tri roky neskôr som na rovnakú strednú školu presedlal tak či tak, ale na štúdium pätročné so zameraním na anglický jazyk.V súčasnosti sa snažím svoj život držať čo najbližšie k heslu „príjemné s užitočným”. Jedným z mojich koníčkov je a už oddávna bola verejná doprava – dnes pracujem ako webmaster a redaktor portálu imhd.sk, ktorý sa zameriava na informovanie cestujúcej verejnosti vo viac ako 20-tich mestách na Slovensku, a od jesene som tiež redaktorom najzábavnejšieho webového portálu na Slovensku – EMEFKA.Neodišiel som ani od svojej najväčšej lásky – hudby – ktorou sa, hlavne v tejto situácii, snažím živiť svoj sporiaci účet najlepšie, ako to len ide. Mojím hlavným hudobným projektom je skupina Follow hrajúca prevažne coververzie známych skladieb domácej aj zahraničnej tvorby.Popri práci som profesionálnym zlodejom otcovho auta, sem-tam mu ho vrátim, vždy však nablýskané a dotankované. A nezabúdajúc na to azda najmenej dôležité – maturitný ročník gymnázia. Od septembra sa chystám na Vysoké učení technické v Brne, kde chcem vyštudovať odbor Audioinžinierstvo, zvuková produkcia a nahrávanie na Fakulte elektrotechniky a komunikačných technológií.So svojou súčasnou životnou situáciou som nadmieru spokojný – pevne verím, že sa v tejto hudobno-informatickej vlne udržím čo najdlhšie. Neviem, čo ma čaká, ale stále chcem svet vnímať ako dieťa. Ako každé dieťa, s radosťou v očiach.
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Trending
PREMIUM
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné
    vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max
      15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné
      vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max
        5mb
        *dané pole je potrebné
        vyplniť