Chobotnice sú fascinujúce, inteligentné, no veľmi nedocenené zvieratá. Väčšina ľudí ich vníma ako nevzhľadné podmorské príšery, maximálne si ich dá na dovolenke na obed a tam to končí. My sme sa to dnes rozhodli zmeniť. Pripravili sme si pre teba niekoľko šokujúcich faktov, ktoré ti dokážu, že tieto zvieratá si zaslúžia náš obdiv. 

1. Zo stresu si obžierajú vlastné končatiny

Každý živočích reaguje na stres inak, no vo všeobecnosti platí, že nás ako celok oslabuje. Chobotnice nie sú výnimkou. Oslabený organizmus vystresovanej chobotnice je následne náchylnejší dostať infekciu a vo väčšine prípadov sa tak aj stane. S ňou sa chobotnica pasuje po svojom – začne si obžierať vlastné končatiny.

Vo voľnej prírode to funguje. Chobotnica odstráni infikované tkanivo, a keďže majú jej chápadlá schopnosť regenerácie, za chvíľu jej dorastú nové. O čosi horšie je to v zajatí. Ak je infekcia spôsobená zlým stavom vody a stále sa tam drží, chobotnica sa jej nevie zbaviť, čo má vo väčšine prípadov fatálne následky.

2. Niektoré chobotnice majú 9 mozgov

Osmonoh gigantický je druh chobotnice, prevažne sa vyskytujúci pozdĺž severného pobrežia Pacifiku. Ako už jeho meno napovedá, je obrovský. Gigantický. V dospelosti rozpätie jeho chápadiel presahuje dĺžku päť metrov a vážiť môže aj 71 kilogramov. Len pre porovnanie, to je priemerná hmotnosť dospelého Európana.

Jeho veľkosť na ňom však ani zďaleka nie je to najzaujímavejšie, konkuruje jej množstvo a rozpoloženie vnútorných orgánov. Osmonoh gigantický má totiž tri srdcia a preventívne aj deväť mozgov. Dve menšie srdcia pumpujú krv do žiabier, zatiaľ čo tretie, najväčšie, obhospodaruje zvyšok tela.

Vďaka deviatim mozgom žijú chápadlá chobotnice vlastným životom, každé má totiž vlastný. Vedia pracovať nezávisle od zvyšku tela, napríklad loviť potravu, zatiaľ čo sa chobotnica venuje dôležitejším úlohám. Chápadlá ostávajú funkčné aj po úplnom oddelení od tela a aj naďalej reagujú na vonkajšie podnety.

3. Vie si vytvoriť jed z baktérií žijúcich v jej tele

Hapalochlaena je združené latinské pomenovanie pre štyri druhy chobotníc, považovaných za jedny z najjedovatejších živočíchov podmorského sveta. Sú pomerne malé, niektoré majú len 12 centimetrov, no neradno ich podceňovať. Ich jed totiž obsahuje neurotoxín zvaný tetrodotoxín, ktorý nie je nebezpečný len pre ostatné morské živočíchy, ale aj pre človeka.

Tieto malé chobotnice majú v tele dostatok jedu, aby v priebehu jednej minúty odstavili (a tým myslíme usmrtili) 26 ľudí. Najhoršie na tom je, že ich uhryznutie je prakticky bezbolestné, a keď ho človek zaregistruje, zväčša už býva neskoro. Vtedy prichádzajú dýchacie ťažkosti, paralýza, slepota či rovno zástava srdca. Vedci doposiaľ nenašli protijed.

Zaujímavé je aj to, ako sa jed v týchto chobotniciach tvorí. Tetrodotoxín, a teda hlavná zložka jedu, pochádza zo slinných žliaz chobotnice, kde ho produkujú tam žijúce baktérie. Následne sa „rozleje“ do každého orgánu a žľazy v tele.

4. Niektoré druhy majú snímateľný „penis“

Argonaut. Tak sa volá druh chobotnice, pri ktorom je až príliš jednoduché rozoznať samca od samice. Samec totiž dorastá len do dĺžky niekoľkých centimetrov, zatiaľ čo samica dlhá dva metre pri ňom vyzerá ako obor. A tu sa nám naskytá jedna bizarná otázka: Ako sa tí dvaja vlastne pária?

Keďže tento druh ešte nevyhynul, očividne si spôsob našiel a vedcom sa ho podarilo odhaliť. Samec hodí po samici jedno modifikované chápadlo, ktoré v tomto prípade slúži ako pohlavný úd. Chápadlo sa vytvorí vo vačku umiestnenom pod očami chobotnice, je plné spermií a v určitom momente jednoducho exploduje.

5. Menia farby ako chameleón

Kalmary, sépie a v neposlednom rade aj chobotnice spadajú do kategórie hlavonožcov, ktoré sa mimo iného vyznačujú jednou fascinujúcou schopnosťou. Vedia meniť farbu v závislosti od okolitého prostredia. Ako? Vďaka špeciálnym bunkám skrývajúcim sa v ich pokožke, ktoré nesú odborný názov chromatofóry.

Každá chromatofórová bunka obsahuje vačok plný pigmentu – červeného, žltého, hnedého a čierneho. Keď sa svaly v okolí bunky stiahnu, vačok sa rozšíri, čo sa na povrchu tela chobotnice prejaví zmenou farebnosti. Tento proces riadi nervová sústava, a hoci je pre chobotnicu vyčerpávajúci, je to jeden z najefektívnejších spôsobov, ako sa chráni pred predátorom. Preto to robí pomerne často.

6. Dokážu „vidieť“ cez pokožku

Stále ostávame na povrchu tela chobotnice, len sa z chromatofórov presúvame na opsíny. To sú bunky, ktoré sa vo väčšine prípadov spájajú s očami, hlavonožce ich však majú roztrúsené po pokožke. Sú citlivé na svetlo, najmä na to modré, ktoré sa vo vode vyskytuje najčastejšie. Vedia ho detegovať a vyslať signály na zmenu farby.

7. Namiesto plávania sa väčšinou len prechádzajú po morskom dne

Chobotnice vedia plávať rýchlosťou až 40 km/h (čo je mimochodom rýchlejšie ako Michael Phelps, 28-násobný olympijský medailista), aj napriek tomu sa radšej plazia po morskom dne. Prečo? Pretože je pre nich plávanie nadmieru vyčerpávajúce. Keď plávajú, ich srdce prestane biť… a to znie ako dobrý dôvod, prečo to nerobiť.

A ešte zopár krátkych zaujímavostí na záver:

• Chobotnice majú modrú krv.

• Vedia využívať predmety okolo seba vo svoj vlastný prospech, napríklad ako náradie.

• Vedia otvoriť nádobku s liekmi s detskou poistkou. Na rozdiel od teba…

• Zomierajú mladé, niektoré druhy žijú len šesť mesiacov.

• Priemerná chobotnica má na každom chápadle 240 prísaviek. Prísavky sú vysoko citlivé.

• A ich vajíčka nevyzerajú ako vajíčka, ale… nuž, nejako takto: