Krajina tisícich jazier (Krajina 188 000 jazier, ak chceme byť exaktní) patrí medzi najredšie obývané štáty a až 74 % jej rozlohy pokrývajú lesy. Suomi sa môže pochváliť nesmiernou krásou nepoškvrnenej prírody, no tam to ani zďaleka nekončí.
Fínsko celé stáročia predstavovalo akúsi polodivokú perifériu Európy, kde sa nič dôležité nedialo. Pasúce sa losy sem-tam narušila vojna medzi Švédskom a Ruskom, dvomi štátmi, ktoré Fínsko na dlhé roky ovládali. Po revolúcii v Rusku (1917) Fíni vyhlásili samostatný štát a príležitosť na slobodný rozvoj sa rozhodli naplno využiť.
Malá krajina, ktorá nedisponuje veľkým nerastným bohatstvom a nemá ani veľmi výhodnú polohu, patrí o sto rokov neskôr medzi štáty s najvyššou životnou úrovňou a najspokojnejšími občanmi. Fínsko, ktoré má približne rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko, nám môže byť v mnohom vzorom!
Štát nielen pre Fínov
Napriek tomu, že len 5 % obyvateľov Fínska považuje švédčinu za svoj materinský jazyk, je švédčina úradným jazykom. Zohráva dôležitú úlohu vo fínskej spoločnosti a vyučuje sa v školách. V niektorých západných a južných regiónoch švédčina dokonca prevažuje. Postavenie Švédov a švédčiny v krajine skvelo ilustruje anketa o najväčšieho Fína, ktorá v krajine prebehla.
Jej víťazom sa Carl Gustaf Emil Mannerheim. Mannerheim bol významný vojenský veliteľ, ktorý zohrával dôležitú úlohu v turbulentnej prvej polovici 20. storočia a dotiahol to až na post prezidenta Fínska. Najväčší Fín bol švédskej národnosti a po fínsky sa začal učiť až ako 50-ročný, po vyhlásení fínskej nezávislosti. Vieš si predstaviť, že by na Slovensku podobnú anketu vyhral Čech alebo Maďar?
Na lokálnej úrovni majú špeciálne postavenie jazyky sami a karelčina, ktorými hovoria miestne národnostné menšiny. Vo fínskych uliciach môžeme počuť aj ruštinu. Mnoho Rusov prišlo do Fínska ešte v 19. storočí, neskôr sa stalo útočiskom odporcov komunistov a v súčasnosti sú to hlavne ekonomickí migranti. V posledných rokoch sa do krajiny sťahuje mnoho imigrantov z Afriky a z východnej Európy.
Maškrtníci
Fíni radi spoznávajú nové chute a mesto Helsinki má neuveriteľne dynamickú gastro scénu. V hlavnom meste Fínska sa zrodil koncept „restaurant day“, ktorý si obľúbili gurmáni doma aj v zahraničí. Počas tohto dňa si každý môže otvoriť bar či reštauráciu a ponúkať svoje pochúťky verejnosti.
Priemerný Fín spotrebuje až 12 kilogramov kávy za rok, čo je najviac vo svete. Počas tmavých dní sa nejako treba udržiavať v bdelom stave. Káva a mlieko sú blízki priatelia a preto neprekvapí, že Fíni sú tiež svetovými rekordérmi v konzumácii mlieka.
Ak hľadáš nejakú typicky fínsku maškrtu, tak tou je salmiakki. Ide o gumený cukrík zo sladkého drievka, ktorý je pokrytý soľou. Na nezvyčajnú kombináciu chutí si mnoho cudzincov ťažko zvyká, Fíni však salmiakki milujú!
Jedinečný jazyk
Veľmi rozšíreným mýtom je, že keď fínčina a maďarčina obe patria medzi ugrofínske jazyky, tak si Fíni a Maďari budú rozumieť podobne ako napríklad Slováci a Rusi. Nie je to pravda a len veľmi ťažko by sme hľadali slová, ktoré by v týchto jazykoch boli podobné.
Jedným z výrazných znakov, ktorými sa maďarčina a fínčina podobajú, je výrazná aglutinácia – tvorba slov a foriem pomocou pridávania prípon na koniec slov. Slovo teda môže dostať aj niekoľko prípon, ktoré definujú pád, vlastníka a ďalšie kategórie.
Je tu ale jeden jazyk, ktorý je fínčine naozaj podobný – je ním estónčina. Fíni a Estónci dokážu porozumieť asi 50 % slovnej zásoby toho druhého. Tak napríklad číslovky od jedna do päť znejú po fínsky yksi, kaksi, kolme, neljä, viisi. V estónčine je to üks, kaks, kolm, neli, viis.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane